Kamarátky s výhodami

15.časť.

,,A oci?" na konci som viac zdvihla hlas.

,,Áno?" odkrojil si z koláča a na lyžičke si to dal do úst.

,,Máš na to aspoň prachovku?" nemohla som si to odpustiť. Po tejto otázke sme sa spolu začali smiať. To dosť nahlas.

,,Nie, nepoužívam, Madison." odpovedal s pobaveným úsmevom na perách. ,,A čo si mi to chcela povedať?" odpil si z kávy.

Z hlboka som sa nadýchla, doširoka som sa usmiala a prehovorila som: ,,Mamka sa zobudila!" takmer som vykríkla.

Pohľad Petra.

,,Mamka sa zobudila!" radostne nahlas povedala a ja som v tej chvíli na moment skamenel. Lauren sa zobudila. Lauren je skutočne hore. Lauren.. Ó môj bože moja najdrahšia Lauren!

Na mojej tvári sa vytvoril asi ten najširší úsmev aký ide. Moje telo naplnilo také šťastie, ako keď som ju stretol, keď sme si dali prvý bozk, keď sme sa zasnúbili, keď sme sa vzali, keď sa narodila malá Madison, malá Val. To boli tie najšťastnejšie momenty v mojom živote. Všetko je to akoby to bolo len včera.

Objal som Madison asi ako najviac sa dá a stále som sa usmieval.

,,Chcem ísť za ňou." povedal som, keď som si odkrojil s malého koláčika, ktorý tak veľmi milujem a dal som si to na ližičke do úst. Bol lahodný.

,,Pustia ťa tam až zajtra. Doktor ma poslal preč, pretože si vraj musí Lauren oddýchnuť. Pôjdeme tam zajtra spolu, oci?" usmeje sa na mňa.

,,Môžeme." pomaly odjedám z koláča a dopíjam kávu. Keď to dojem a dopijem, zaplatím, rozlúčim sa s Maddie a odídem domov.

Pohľad Madison

Po rozhovore s ockom sa vybrala domov, kde som nenašla nikoho a tak som sa zvalila na gauč. Dnešok bol skvelý.

Valentín.

Zobudila som sa do zamračeného počasia. Vonku bola veľká hmla, pretože som nedovidela ani na les oproti. Povzdychla som si a pretrela som si oči.

Zaujímalo by ma, ako sa dnes bude chovať Annie. Potešilo by ma, ak by mi doniesla čokoládu, ale ak správne chápem, občas v noci som jej milenka, ale inak nič. Takže dnešok asi opäť prežijem sama. Chcela by som ho zažiť s ňou. Boli by sme spolu celý deň v posteli, jedli by sme jahody v čokoláde a túlili by sme sa? To možno tak v mojich predstavách.

Vstala som z postele, vykonala som rannú hygienu a obliekla som sa do teplákov a voľnejšieho trička. Mobil som si strčila do vrecka a odišla som do kuchyne. Vzala som si hrnček, mlieko a granko a urobila som si teplé kakao. Hrnček som si priložila k perám a opatrne som si kúsok z kakaa srkla. Bolo dobré. Vzala som si k tomu sušienky s kúskami čokolády a odišla som do obývačky.

Vyložila som si nohy na stolík, sušienky som položila vedľa seba a zapla som si telku. Pospevovala som si známu melódiu zo Simpsonovcov a vzala som si sušienku. Nudila som sa a myslela som si, že to tak bude celý deň, no v tom mi zazvonil mobil.

,,Prosím?" nesmelo som sa ozvala a vzala som si do ruky sušienku.

,,Madison?" ozval sa známy chlapčenský hlas. Žiaľ som si nevedela spomenúť na to, koho je.

,,Áno?" odkusla som si zo sušienky. Bola chutná.

,,Ahoj, to som ja David. Ako sa máš?"

,,Odkiaľ máš moje číslo?"

,,Ako sa máš?" zopakoval otázku.

,,Dobre." pretočila som očami. ,,Odkiaľ máš moje číslo?"

,,To je tajné." cítila som, že sa usmieva.

,,Aha." z nezaújmom som odvetila. Normálne nemám rada, keď to niekto hovorí, ale hodilo sa mi to. Keď môže byť taký on, tak môžem aj ja.

,,Nejdeš dnes niekam so mnou?"

,,Rada by som šla, ale dnes sa to nehodí." napila som sa.

,,Ach jaj." povedal smutne.

,,Prepáč." pozrela som sa na telku a preložila som si nohy naopak.

,,Nevadí, tak snáď nabudúce." pousmiala som sa.

,,Ahoj." kusla som si do sušienky a zložila som to. Nemala som na Davida náladu, aj keď bol milý.

Dopila som kakao a uložila som sa na gauč. Prikryla som sa dekou a behom pár minút som sa ponorila do svojho sveta nespnených prianí.

***

,,Madison?" jej hlas sa rozoznel po celom byte, čo ma nesmierne potešilo, ale zároveň som bola nahnevaná, že ma to zobudilo a tak som sa viac zababušila do teplej deky a schovala som si pod ňu aj hlavu.
,,Vstávaj, spachtoško!" zachichotala sa a sadla si ku mojim nohám.

Pomaly som sa posadila a pozrela som na Annie, ktorá držala v ruke bielu krabicu. Pretrela som si oči a zívla som si.

,,Dobré ráno." zasmiala sa a dala mi pusu na čelo.

,,Dobré." oprela som sa a prehrabla som si vlasy.

,,Počkaj chvíľku." usmiala sa a odišla do kuchyne. Lepšie som si sadla a vystrela som sa, pričom moje kosti popukali. Bolo to príjemné.

,,Nech sa páči." dala mi na stehná tanier s mojím obľúbeným koláčom a podala mi lyžičku.

,,Ďakujem." usmejem sa a vezmem si ju od nej. Začala som pomaly jesť. Boli sme obe ticho, asi každá ponorená do svojich myšlienok.

Chcela by som jej povedať všetko. Tým všetko myslím naozaj všetko. To, čo k nej cítim. Bojím sa, že by som tým všetko pokazila, ale to nemôžem. Nemôžem si dovoliť prísť o Annie, o osobu, ktorú tak veľmi milujem. O moju najlepšiu priateľku. Nezvládla by som nepozrieť sa do jej krásnych očí alebo necítiť jej vôňu. A čo jej dotyky? Veď len ten najmenší ma dokáže rozpáliť, rozveseliť a zároveň zničiť. Ľúbim každý milimeter z nej. Ľúbim ju. Vysvetlovať prečo ju ľúbim je ako vysvetlovať ako chutí voda. Nejde to.

,,Annie?" ticho zo mňa vypadlo. Sama som nevedela, čo chcem. Bola som nervózna viac ako panna počas svadobnej noci.

,,Áno?" pohľad z telky presunula na mňa a keď sa naše pohľady stretli, usmiala sa.

,,Ako to všetko teraz vlastne medzi nami dvoma je?"

Ahoj, ahoh, ahoj! Tak čo, páči sa vám nová časť? Neplánovala som tam dať Annie, ale chýbala mi tam, takže je tu.
Čo myslíte, že povie Annie? Tešíte sa na to?

Vďaka za každé pozretie, vote a aj za každý komentár pri tejto, ale aj pri ostatných častiach<3
Milujem vás<3