Marry Him? In No Case!

17. kapitola

"Mark? Čo to robíš?"

"Ja? Nič. Čo by som robil"

"Práve si ma pobozkal"

"Vážne?" povedal s úškrnom na tvári. Zohol sa ku mne a pozeral mi do očí. Naklonil hlavu do strany.

"Hmmm... Ako tak rozmýšľam som asi ten najväčší idiot na svete."

"Prečo?"

"Pretože na mňa každý večer čaká doma ta najúžasnejšia manželka a ja nikdy neprídem. Prepáč."

"Mark?"

"Hmm...."

"Stalo sa ti niečo?"

"Nie. Prečo?"

"Hmmm... Nič. Pôjdeme domov?"

"Tak poď." povedal a chytil ma za ruku. Mark sa správa čudne. Nie že by mi to vadilo ale predsa je divný.

Domov sme šli naším autom. Len čo sme vošli do domu čakalo nás prekvapenie.

"Prekvapenieeee!" kričali chlapci z GOT7.

"Aaaa." skríkla som a obalila sa okolo Marka.

"Hana? Čo to robíš?" spýtal sa JR.

"Vystrašili ste ma."

"Čo tu robíte?" spýtal sa ich Mark.

"Prišli sme vás pozvať na party?" povedal Yugyeom

"A to ste museli prísť? Nestačilo zavolať?" spýtala som sa.

"Prečo si taká zlá. A k tomu. Ani jeden z vás nám nedvíhal mobil." povedal Young Jae.

"Fajn. Tak pozvali ste nás a teraz odchod." povedal Mark.

"Ale Hyung..." povedal JB.

"Žiadne ale. Byeee." povedal a surovo ich vyhodil z domu.

"Si divný." poznamenala som.

"Ja? Divný?"

"Áno." uškŕňala som sa.

"Vážne? Toto si odpykáš." povedal a začal ma štekliť.

"Nie prosím Mark dosť." zadúšala som sa od smiechu.

"Ani náhodou."

"Mark pozri Eomonim je tu."

"Kde?" povedal a otočil sa. Využila som tú príležitosť a začala utekať.

"Hana!" zakričal a rozbehol sa za mnou. Utekala som k dverám keď sa zrazu otvorili. Do domu vošlo asi 20 chlapov v čiernom.

"Mark!" skríkla som od strachu.

"Dobre Hana už ťa nebudem štekliť. No tak." povedal ako šiel ku mne. Zdvihol hlavu a ostal stáť ako primrazený. Po pár sekundách sa spamätal a postavil sa predo mňa.

"Čo tu chcete?" spýtal sa.

"Hanu Tuan." odpovedal jeden z nich.

"Hanu si nevezmete."

"Chlapče. My sme tu 20 a ty len jeden. Ona je naša." povedal Gu Jung Pyo.

"Ty tu čo chceš?" spýtala som sa ho.

"Prišiel som si po teba. A pozval som pár priateľov z mafie." no super a zasa sa raz všetko posralo.

"Nie! Ju si nevezmete!" skríkol Mark. Z ničoho nič sa na nás vrhli. Odtrhli Marka odo mňa.

"Mark!" kričala som.

"Hana!"

"Mark! Mark!" kričala som ako ho žačali biť. Bili ho až kým neležal nehybne na zemi.

"Mark! Nie! Mark" myslela som, že ho zabili.

"Hana.....som....v poriadku." povedal v bolestiach. Vyšmykla som sa jednému a utekala k Markovi. Kľakla som si k nemu na zem a položila jeho hlavu na moje kolená.

"Mark. Prepáč." šepkala som mu a hladkala ho po vlasoch.

"To nie je tvoja vina."

"Ale je. Prepáč." povedala som a začala plakať. Mark si pomaly sadol a objal ma. Hladkal ma po chrbte.

"Šššš. Hana. Neplač."

"Ale čo ak..."

"Nie. Všetko bude v poriadku. Dobre?" len som prikývla.

"Mark?" povedala som slabým hlasom.

"Áno?"

"Milujem ťa."

"Ja viem."

"Oooooo aké dojímavé." vstúpil do toho Gu Jung Pyo.

"Zmĺkni." zakričala som na neho.

"Takto sa so mnou rozprávať nebudeš!"

"Prečo?"

"Lebo za každú tvoju poznámku dostane tvoj manžel kopanec do brucha. Rozumieš?"

"Áno." zašepkala som.

"Čo? Čo si povedala? Nepočul som ťa."

"Dobre."

"Fajn, a teraz sa rozlúčte."

"Mark? Ja sa bojím."

"Neboj sa." povedal a pobozkal ma. Odtrhli nás od seba. Marka začali kopať.

"Nie! Mark!" kričala som. Začali ma ťahať k dverám.

"Mark!"

"Hana!" skríkol a natiahol ku mne ruku.

"Mark! Prosím! Bojím sa!"

"Hana! Neboj sa. Ja ťa nájdem! Sľubujem!"

"Odveďte ju." prikázal chlap vedľa mňa.

"Hana!" počula som posledný krát Marka skríknuť. A potom som videla len tmu.