Marry Him? In No Case!

16. kapitola

"Mark povedz niečo." ozvala som sa po 5 minútach ticha.

"Ja...neviem čo ti mám na to povedať. Ja ťa proste ne.." nenechala som ho to dokončiť.

"Dobre, vieš čo? Tvárme sa, že som nič nepovedala. Uži si večeru." povedala som a vybehla z dverí. Utekala som ulicou. Zastavila som až v parku. Sadla som si na lavičku a rozplakala sa.

"Prečo som mu to povedala? Vedela som, že ma nemiluje. Som strašne hlúpa." hovorila som nahlas. Sedel som tam asi 15 minút keď som začula kroky.

V nádeji, že je to Mark som zdvihla hlavu. No to som nemala robiť. Približovalo sa ku mne asi 10 chlapov oblečených v čiernom. Vstala som a rozbehla sa domov. Vletela som do domu ako hurikán a zabuchla za sebou dvere. Počula som v kuchyni hlasy a tak som sa tam šla pozrieť. A to bola najväčšia chyba môjho života. Bol tam Mark a Lena. Lena bolo okolo neho obkrútená a smiali sa na niečom.

"Ona je vážne tupá. Neuvedomuje si to, že pre ňu neznamenáš nič?" hovorila Lena.

"Ticho. Čo ak sa náhodou vráti a bude ťa počuť?!"

"No tak Mark nebuď padavka." mala som toho dosť. Vyšla som hore schodmi do našej spálne, zamkla dvere a ľahla si na posteľ. Vzlykala som až kým som neupadla do nepokojného spánku.

O mesiac

Už je to skoro mesiac čo sme v Seoule. Mark sa správa ako by som mu nikdy nepovedala, že ho milujem a ja? Ja ho ignorujem hoci ma to z vnútra trhá na milióny malých častí. Mark a GOT7 majú svoje aktivity, takže som väčšinu času sama. Každý tretí deň sa tu chalani zastavia na večeru no bez Marka.
Ten chodí domov každý večer okolo jednej. Našla som si prácu ako trénerka martial arts. Takže spájam príjemné s užitočným. Dnes sa mi začína 18 deň v práci.

"Hana-ah~" zakričal na mňa Dong. On je trénerom pre nižšiu kategóriu.

"Áno?"

"Máš dnes večer voľno?"

"Áno. Prečo?"

"Ja som rozmýšľal, že by sme si mohli vyraziť."

"Tak to si rozmýšľal zle."

"Ale Hana."

"Som vydatá Dong."

"Ale veď Mark sa o teba nestará."

"Ďakujem za pripomenutie. Idiot."

"Ale veď je to pravda."

"Fajn! Je to pravda! Môj manžel sa o mňa vôbec nestará! Čo je teba do toho?! Je to môj život daj mi pokoj"

"Prepáč. Ja..."

"Nie. Žiadne prepáč. To svoje prepáč si niekde strč! Odchádzam!" skríkla som a z celej sily som a sebou zabuchla dvere. "Pako." povedala som nahlas.

"Hana, Hana. Nenadávaj." počula som hlas pozrela som doprava a stál tam Gu Jung Pyo. Môj osobný stalker.

"Zase ty? Prečo si nenájdeš niekoho iného na špehovanie? Čo som komu urobila, že som takto potrestaná?"

"Nie. Hana, ty predsa vieš, že ťa milujem."

"Fajn. Miluj si ma koľko chceš, len mi daj pokoj."

"Nie. Budem ťa sledovať až kým sa nerozvedieš a nevezmeš si mňa."

"Tak toto sa nikdy nestane!"

"Veď tvoj manžel vôbec nie je doma. Rozveď sa s ním."

"Nie! Nikdy! Nikdy sa s Markom nerozvediem."

"Prečo?"

"Lebo ja....ja...."

"Ty čo?"

"JA HO MILUJEM!" pozeral na mňa ublížene.

"Nie, nie! Ty ho nemôžeš milovať." približoval sa ku mne. On spravil ku mne krok a ja dva kroky od neho.

"Milujem ho. Zmier sa s tým."

"Nikdy!" skríkol a ja som narazila chrbtom do steny. Nemala som kde utiecť.

"TY HO NEMILUJEŠ! POČUJEŠ?! NEMILUJEŠ HO ALE MŇA! ROZVEDIEŠ SA S NÍM!" kričal a triasol so mnou. Začala som sa báť.

"Nechaj ma." povedala som slabým hlasom.

"Nie! Už ťa nikdy nenechám!"

"Mark pomoc." povedala som trasúcim hlasom.

"Ten ti nepomôže."

"MARK! POMOC!" skríkla som.

"Nevyslovuj jeho meno." zavrčal.

"Mark..." prekryl mi ústa rukou.

"Ticho."

"Hana?" počula som z druhého konca chodby Markov hlas. Uhryzla som Gu Jung Pyovi do ruky.

"Au suka." využila som príležitosť a zakričala.

"Mark! Pomoc!" počula som kroky a odrazu bol odo mňa Gu Jung Pyo odtrhnutý.

"Bastard! Nedotýkaj sa mojej ženy!" skríkol Mark a začal ho mlátiť hlava-nehlava. Bil ho až kým sa nehýbal.

"Hana. Si v poriadku?" spýtal sa ustarostene Mark. Iba som prikývla. "Poď sem." povedal a roztvoril náruč. Rozbehla som sa k nemu silno ho objala a rozplakala sa. Objímali sme sa na chodbe a on ma hladkal po chrbte a šepkal do ucha.

"Ššššš. Už je dobre. Už je dobre. Som tu. Ššššš. No tak neplač." trochu sa odo mňa odtiahol a utieral mi slzy. "Tak. A už neplač. Dobre?"

"Dobre." povedala som a Mark mi dal letmý bozk na pery.