Marry Him? In No Case!

14. kapitola 1/2

Obliekla som si šaty a nechala mamu aby mi ich zapla.

"Ach srdiečko. Aká si len krásna." plakala mama.

"No tak mami neplač. Rozmažeš si špirálu."

"Hana. Si nádherná." vstúpila do izby Eomonim.

"Ďakujem" povedala som hanblivo. Odrazu som z chodby počula krik.

"Mark! Nemôžeš tam ísť. Vidieť nevestu v svadobných šatách pred obradom prináša nešťastie." rozčuľoval sa Jackson.

"Jackson má pravdu. Nemôžeš tam ísť. Nepustím ťa dnu." pridal sa Hongbin. Mama vyšla z izby.

"Chalani čo sa to tu deje? Alebo nechcem počuť odpoveď. Mark ty už choď dole. Hongbin k Hane. Rýchlo, rýchlo. No poďme," dirigovala ich mama.

"Vaša výsosť Lee Hana. Ja váš služobník som vám plne k dispozícii." poklonil sa mi.

"Čo zasa stváraš? Hongbin si divný." smiala som sa.

"Nie viac ako ty." vyplazil na mňa jazyk.

"Jackson má dlhší jazyk."

"Jackson?! Vážne Hana? Nestačí ti Mark a Hyuk? Čo si s ním mala?"

"Nič, len vždy vyplazuje jazyk tak ako ty tak porovnávam. Nehľadaj za tým skrytý význam keď tam nie je."

"Fajn, fajn."

"Hana poď. Už je čas." povedal otec odo dverí. Objala som mamu a Eomonim.

Obidve zišli dole a sadli si do auta. Po pár minútach som zišla dole aj ja a sadla si do pripravenej limuzíny. Cesta ku kostolu trvala niekoľko minút. Keď sme tam dorazili bolo tam veľmi veľa novinárov. Otec mi pomohol vystúpiť z auta a šli sme do kostola. Pred tým ako sme vošli sa ku mne ešte otočil.

"Ľúbim ťa. Je to pre tvoje dobro." len som prikývla. Zahákla som ruku za jeho a otvorili sa dvere.

Kráčali sme uličkou k oltáru. Kostol bol krásne vyzdobený. Bolo tu veľa ľudí, ktorých poznám ale aj takých, ktorý nie. Prišiel aj Hyuk. Pozrela som na neho ale hneď som odvrátila tvár. Nemôžem sa na neho pozerať. Je mi ho ľúto. Pozrela som pred seba a zastavil sa mi dych. Pri oltári stál Mark v čiernom obleku. Bol jednoducho sexy. Pozrel sa na mňa a usmial sa. Pri oltári ma otec odovzdal Markovi so slovami:

"Staraj sa o ňu dobre." potľapkal ho po pleci a šiel si sadnúť do lavice k mame.

"Vážení prítomní. Dnes sme sa tu zišli aby sme spojili dvoch mladých ľudí. Ak má niekto Námietku nech sa ozve teraz, alebo nech mlčí na veky." povedal kňaz. V kostole zavládlo ticho. Stuhla som a modlila sa aby nikto nič nenamietal no nepomohlo to.

"Ja mám námietku!" ozval sa Hyuk.

"Synu. Povedz nám akú?" spýtal sa kňaz.

"Ja Hanu milujem a aj ona ma miluje. Nemôže si ho vziať. To nedovolím." Mark vedľa mňa stuhol. Snažil sa ovládať svoj hnev. Chytila som ho za ruku a povzbudivo mu ju stisla.

"Je to pravda?" spýtal sa ma kňaz.

"On ma môže milovať ale ja jeho nemilujem." povedala som. Neklamala som, len som nepovedala úplnú pravdu. Nemilujem ho tak ako predtým. Každým dňom moje city k nemu slabnú.

"Tým pádom môžeme pokračovať v obrade." povedal kňaz. Nemohla som sa na Hyuka pozrieť. Moje slová ho určite ranili.

"Ja Mark si beriem teba Hana za svoju zákonitú manželku budem ťa milovať v šťastí aj nešťastí, v zdraví aj chorobe po zvyšok mojich dní." povedal a navliekol mi prsteň.

"Ja Hana si beriem teba Mark za svojho zákonitého manžela budem ťa milovať v šťastí aj nešťastí, v zdraví aj chorobe po zvyšok mojich dní." povedala som a navliekla mu prsteň.

"Vyhlasujem vás za manžela a manželku. Môžete pobozkať nevestu." povedal kňaz. Mark sa ku mne otočil a dal mi letmý bozk na pery.

Ozval sa obrovský potlesk. Vyšli sme z kostola a každý nám začal gratulovať. Trvalo to približne hodinu. Nastúpili sme do auta a šli do svadobnej sály. Pred sálou ma Mark vzal do náruče a vošiel dnu. Ostala som prekvapená.

"Mark čo to robíš?" pošepla som mu.

"Nesiem svoju manželku." hostia tlieskali a pískali. Mark ma položil na zem.

"Poprosím mladomanželov aby si zatancovali prvý spoločný tanec." povedal do mikrofónu spevák skupiny. Mark ma chytil za ruku a otočil k nemu.

Jednu ruku vzal do svojej a druhú mi položil na chrbát. Tancovali sme valčík. Mark bol prekvapivo dobrý tanečník. Dotancovali sme a každý začal tlieskať. Sadli sme si za náš stôl. Zrazu vstal ujo Ray.

"Prosím o pozornosť. Chcem aby sme si pripili na novomanželov. Hana vitaj v rodine!" povedal ujo Ray.

"Na zdravie!" zvolali všetci v sále a pripili sme si.

"Mark?" pošepla som mu.

"Áno?"

"Ja chcem ti niečo povedať."

"Tak hovor."

"Vieš ja..." prerušili nás Chalani z GOT7.

"Hana. Vitaj do rodiny. Od teraz sme GOT8." povedal JB.

"Ďakujem." povedala som a objala ich. Keď som došla k Jacksonovi tak ma držal dlhšie ako ostatný.

"Jackson! Čo si myslíš, že robíš? Pusť moju manželku." ozval sa Mark.

"Niekto tu žiarli." podotkol Yugyeom.

"Ja a žiarliť? Veď sa nenávidíme. To je len divadielko pre hostí."

"Necháme ťa tomu veriť hyung." povedal Bambam a všetci si šli sadnúť na svoje miesta.

"Čo si mi to chcela povedať?" spýtal sa ma.

"No vieš ja..." tento raz ma prerušil Hongbin.

"Smiem prosiť?" spýtal sa ma. Pozrela som na Marka.

"Je celá tvoja."

"Madam. Na parket." povedal a so smiechom sme šli tancovať.