Marry Him? In No Case!

13. kapitola

"Hana otvor tie dvere." povedala mama.

"Moment." povedala som a odomkla dvere.

"No konečne." povedala a vošla dnu.

"Vojdi mami. Nemusíš sa pýtať."

"Fajn. No zajtra máš svoj veľký deň. Čo nespíš?"

"Mama je 5 hodín poobede nie ráno."

"To je jedno. Choď si ľahnúť aby si nemala kruhy pod očami, aby si nebola unavená a aby si ráno všetko stíhala.

"Ale mami."

"Žiadne ale. Ľahni si a spi! Koniec diskusie. Dobrú noc." povedala a odišla.

"No fasa. Hovorí so mnou ako keby som mala 9 nie 19." hovorila som si popod nos. Ležala som na posteli niekoľko hodín a rozmýšľala nad zajtrajškom. Asi okolo 10 som počula klopanie na dvere.

"Hana. Spíš?" spýtal sa niekto. Ten hlas som nevedela identifikovať

"Nie." povedala som, otvorili sa dvere a bol to...

"Jimin?" môj najlepší kamarát z Kórei.

"OMG! Jimin-ah~! Čo tu robíš? Chýbal si mi!" vyskočila som z postele a objímala ho.

"Počul som, že sa budeš vydávať tak som prišiel."

"Ale ako? Ja som z Kórei pozvala len VIXX."

"Namjon mi to povedal."

"Namjon? Odkiaľ sa poznáte?"

"Ty si zabudla?! Veď sme spolu v skupine! Trubka Hana."

"BTS? Ty si v skupine BTS?"

"Objavila si Ameriku. Kde si si myslela, že som?"

"V BTL."

"No máme podobný názov ale aj tak. Nikdy si si nevypočula naše pesničky?"

"A povieš mi načo? Keď si mi spieval každý druhý deň?"

"Tiež pravda, ale aj tak. Som teraz smutný."

"Jimin oppa. Nebuď smutný. Oppa." túlila som sa k nemu.

"Dobre, dobre len prestaň. Šteklí to."

"Inak načo si tu prišiel tak neskoro?"

"Chcel som ťa vidieť a dať ti toto." povedal a vytiahol malú krabičku.

"Čo v tom je? Dúfam, že ma nechceš požiadať o ruku."

"Ako si to vedela?" spýtal sa so smiechom. Zo srandy si predo mňa kľakol a začal. "Hana vezmeš si ma? Utečieme spolu." len čo to povedal do izby vbehol naštvaný Mark.

"Čo to kurva robíš?!" spýtal sa a strčil do Jimina. A zasa raz sa všetko posralo.

"Mark! Kľud! Nič sa nedeje." povedala som a postavila sa pred neho.

"Nič sa nedeje?! Chceš s ním utiecť!"

"Nechcem s ním utiecť. Jimin si len robil srandu. Pozri nie je to prsteň. Sú to náušnice." vzala som krabičku od Jimina.

"Aha. Sorry kámo." povedal a potľapkal Jimina po ramene.

"V poriadku. Nič sa nestalo. Hana tak uvidíme sa ráno. Čau Mark." povedal Jimin a odišiel.

"Čo to bolo?" vyletela som na Marka.

"Čo?"

"Že čo? Prečo si na neho tak vyletel? Len si robil srandu."