Zachránená tmou [DOKONČENÉ]

24. Kapitola - Diskotéka

,,Nevieš ako sa tváriť?" Uchechtol sa.

,,Čo? Nie," nahodila som úsmev ako keby som sa nikdy neusmievala. ,,Pustíme si Divergenciu?" Chcela som to zahovoriť, no neúspešne.

,,Nezahováraj!"

,,Nezahováram!"

,,Nie, vôbec," povedal ironicky a pokrútil hlavou.

,,Vážne! Neveríš mi?"

,,Hmm.... Nie," zahral sa na urazeného.

,,Tam sú dvere, môžeš ísť," usmiala som sa a ukázala na dvere.

,,Tak ju pusti," nakoniec to vzdal a dopozerali sme film.

,,Aká je tvoja obľúbená frakcia?" Opýtala som sa, chvíľu rozmýšľal, ale nakoniec povedal odpoveď.

,,Neohrozenosť, informovanosť a...."

,,Mierumilovnosť to nie je, určite," uchechtla som sa a nechala ho pokračovať.

,,Otvorenosť," uškrnul sa.

,,Takže Divergent, zabiť!" Zahrala som sa na Jeanine a skočila po ňom, doslova.

Začala som doň búchať päsťami ako do boxovacieho mechu plného orgánov a buniek. Snažil sa ma štekliť, no nevychádzalo mu to. Chytil ma okolo krku a prudko pritiahol k sebe. Jeho mäkké pery sa pritisli na moje. Bola to rýchla, ale niečim výnimočná pusa.

,,Nemohol som si pomôcť," povedal hneď ako sa odtiahol a uškrnul sa.

,,Tak si znovu nebudeš môcť pomôcť, tam sú dvere," zlomyseľne som ukázala na dvere a sadla si vedľa neho. Hlavou sa pritúlil ku mne a začal sa hrať na dokonalý párik, ktorý si všetko odpustí. Chce sa hrať, má mať hru. ,,Nie, už ťa nemilujem!" Pozrela som sa na druhú stranu a hrala sa na urazenú Šeherezádu.

,,Ale, no tak. Miluješ ma stále, hlboko v srdci, v nejakej žile, ktorá nim prechádza."

,,Nie, Oňur! -takto to znie lepšie- Už ťa nemilujem!" Rukou som odstrčila jeho hlavu od môjho ramena. ,,Choď preč a ukáž sa mi za dve minúty, pretože to dlhšie bez teba nezvládnem!"

,,Ty si retardovaná!" Začal sa smiať ako blázon.

,,Jasné, ja som retardovaná. Čo si potom ty? Psychicky narušený človek?"

,,Šťastne zamilovaný, narušený človek," prehodil si ruku cezo mňa a pritiahol si ma k sebe. Vtisol mi bozk do vlasov a potriasol mnou.

,,Kto je tá nešťastníčka?" Uchechtla som sa.

,,Neviem o tom, že by si bola nešťastná."

,,Hmm.... Niečo na tom bude," položila som si hlavu na jeho rameno a nadýchla sa jeho vône.

*NEDEĽA RÁNO*

Zobudila som sa vo svojej posteli. Ako som sa sem dostala? Keby som bola dieťa, myslela by som si, že som sa teleportovala, ale za toto mohol určite Parker. Postavila som sa a odišla s bosými nohami do kuchyne. Dlážka v kuchyni príjemne schladzovala moje nohy. Nikto tu nebol. Spravila som si raňajky a išla si ich zjesť k televízii. Zapla som ranné rozprávky. Dávali Toma a Jerryho. Pri pomyslení na tú rozprávku sa mi vynorili detské spomienky a taktiež Jeremy. Neochotne som sa postavila a preklínala človeka, ktorý stlačil zvonček a tým ma vyrušil pri rozprávkach. Otvorila som dvere a v nich uvidela vyškerenú Eli.

,,Čo si vyškerená ako slniečko?" Zasmiala som sa a pustila ju dnu.

,,Hádaj, kto pozval Eli Petersonovú [Pítrsonovú] na rande!" Chytila ma za ruky a radostne poskakovala ako malé decko.