9. Kapitola - Prekvapenie od Parkera

7.4K 565 7
                                    

,,Skvelo si to zahrala," šepne a odíde k lavičke, kde sedia jeho spolužiaci. Čo to malo dopekla znamenať?

,,Denisa, čo to malo znamenať?!"

,,Ja neviem," mykla plecami a dodala. ,,A že s nim nič nemáš!"

,,Nemám, nechápem, čo to malo znamenať."

,,Nejako ti neverím," uškrnie sa a zaujato pozerá na hru.

Stále nad tým premýšľam. Chcel ma využiť, len aby Jane žiarlila alebo.... nič iné ma nenapadá. Dobre napadá, ale je to nereálne! Akoby sa mohol do mňa zamilovať? On taký obľúbený, krásny. Jeho hnedé až čierne vlasy padajúce mu do tváre, ktoré zakrývajú aj jeho veľmi výrazné zelené oči, pripomínajúce trávu -čerstvo zasadenú-, tie jeho pery, ktoré sa tak úžasne bozkávajú a črty tváre. Silnorezaná čeľusť, napínajúce sa svaly na jeho sánke, keď zatína zuby od hnevu a výrazne lícne kosti. Asi.... nie, určite.... ho mám rada..... viac ako kamaráta. Úplne si ma získal, aj cez tie jeho chvíľky škrtenia a hádzania o veci. Zápas sa skončil ako aj naša hodina. Spoločne s tretiakmi sme sa vybrali ulicami k škole. Išla som pozadu spoločne s Denisou a Georgom, s ktorým si preplietala prsty a rozprávali sa. Bola som úplne ticho. Neznášam takéto chvíle, cítila som sa trápne a hlúpo. Z predu sa objavil Parker, kývnutím hlavy nás pozdravil a kráčal vedľa mňa, úplne ticho. Spoločne sme si išli vedľa seba, bez slov. Ani som si nevšimla kedy, ale Denisa a George sa vyparili do neznáma a tak sme ostali sami.

,,Ehm.... ehm," začne, pozrela som sa na neho s otázkou v očiach.

,,Ak máš nádchu choď za doktorom a nekašli tu na mňa," uškrnula som sa, ale nejako sa netváril pobavene, ani urazeno.

,,Nádcha to nie je," povedal skleslo.

,,Tak čo potom?" Prehovorila som s hrčou v hrdle a prehltla nasucho vzduch.

,,Sám neviem," stále mal sklonenú hlavu a svoj zrak upieral na nohy a chodník pod nimi.

,,Pozri sa sem," čakala som, že sa pozrie, ale nie. Chytila som ho za ruku a na chvíľu zamrzla. Potom som sa uvedomila a odtiahla ho nabok. Veci som si dala pod pažu a chytila som mu druhou rukou bradu a vyzdvihla jeho hlavu normálne. Keďže je vyšší, ruku som trochu premáhala aby vydržala niesť jeho ťažkú hlavu. ,,Pozri sa mi do očí. Mne môžeš povedať hocičo. Síce nie som najlepší kamarát alebo kamarátka, ale iba dievča, ktoré si zrazu napadol v budove, ale i tak mi môžeš povedať všetko. Nehnevám sa na teba, bez teba a tej tvojej legendárnej crew, by som nezažila toľko zábavy a unávy, predovšetkým. Keby vás nebolo, nikdy by som nemala prezývku Triangel, ani by som nikdy nebola zbitá policajtom, nehrala sa na špiónov v kríkoch, neutierala sa a nevypľúvala polievku do umývadla v kúpeľni. Nikdy by som sa tak netrestala, keď som na teba spadla a ty si ma tam držal v objatí a potom ste sa na mňa vrhli a šteklili ma, až kým som ťa nekopla, za čo sa ospravedlňujem. Bez teba by som tu teraz a nebola a nevykecávala sa, kým ostatný už dávno odišli. Bez teba by ma to trápilo, že budem mať problém, čo aj budem. A ty so mnou!" konečne sa usmial a uchechtol k tomu, bonus. ,,Tak mi na prestávke povieš všetko, jasné?" Prikývol a znova sa potichu zasmial. ,,Tak teraz poďme, nechcem mať až taký problém," potiahla som ho za ruku, veci dala do ruky a utekala smerom k škole.

Keď sme k nej dobehli, nikto nečakal pred ňou. Išli sme ruka v ruke -doteraz neviem, prečo sa stále držíme- do školy a tam uvideli nazúrených učiteľov. Jeden suplujúci a jeden telocvikár. Sakra! Toto nebudú dobré správy. Pristúpili sme k nim a ospravedlňujúco som sa pozrela obi dvom do očí. Taktiež urobil aj Parker.

,,Za trest budete upratovať telocvičňu. Pekne ju vyzametáte a potom ju aj umyjete. Príďte si po veci k upratovačkám ešte pred šiestou hodinou. Šiestu hodinu budete upratovať," oznámil nám telocvikár. Prikývli sme a išli po schodoch a dlhej chodbe.

,,Skvelé, odpadá ruština!" Dodala som sarkasticky. ,,Jediný predmet, až na výtvarnú, ktorý ma baví. Nehovorím, že iné ma nebavia, ale tieto sú naj!"

,,Že ťa aj niečo baví!"

,,Keď si v tom dobrý, baví ťa to."

,,Aj ja som dobrý v predmetoch, ale nebavia ma."

,,Jasné, čo tak telesná? Hm? Tá ťa tiež nebaví?"

,,Dobre, to je výnimka," zasmial sa. ,,Ale nič okrem toho, nie je zábavné."

,,Tak potom niečo robíš zle!" Zasmiala som sa. ,,Idem, budú zasa o nás debaty. Teším sa!" Dodala som sarkasticky a pustila jeho ruku. Doteraz sme sa držali. Ako to?!

,,Už som si zvykol, maj sa. Nezabudni na prestávku, znova sa vidíme!" zakýval mi a ja som vstúpila do triedy. Hluk sa utíšil a všetci pozerali na mňa.

,,To som až taká zaujímavá, že na mňa všetci pozeráte?" Uškrnula som sa a sadla si vedľa Denisi. ,,Neviem, čo to malo znamenať a už ma to ani netrápi," ozrejmila som jej situáciu, keďže by sa vypytovala aj milión otázok.

,,Áha," to bolo celé, čo povedala a ďalej sa sústredila na vchádzajúceho učiteľa.

Pohľadom zamieril ku mne a prepaľoval ma nim. Čo som mu spravila? Som tu? Som. Tak kde je problém?! Chvíľu ešte rozprával o úžasnom Parkerovi a celý čas sa pozeral na mňa. Nechápala som mu. Nechám to tak. Zazvonilo, konečne prestávka a ja zistím, čo na mňa Parker chystá. Okamžite som sa postavila a zamierila si to s kecajúcou Denisou rovno k skrinkám. Otvorila som skrinku a vložila do nej veci.

,,Nie Denisa, na žiadnu párty nejdem!" stále nevedela, ako sme sa spoznali, a čo je za tým.

,,Zrazu, teraz si bola na všetkých a kvôli nemu! Jeremymu! Ale kvôli kamarátke, to nie."

,,Denisa!" Oslovila som ju, ale neviem čo povedať. ,,Asi je teraz správna chvíľa, povedať pravdu. Ja...." Sakra! Prečo sa tu akurát musia zjaviť?!

,,Ahoj George, počkaj. Melissa mi chcela niečo povedať," všetci na mňa dali spýtavý pohľad. Parkerov bol, akosi zarazený.

,,J-ja pôjdem tam, ale pod jednou podmienkou. Nebudem musieť piť."

,,Dobre, majte sa!" Pozdravila mňa a Parkera a odišla aj s Georgom, ktorý nám venoval, len úsmev.

,,Teraz, čas na prekvapenie," povedal a chytil ma za ruku.

Ťahal ma niekam cez chodby školy. Chvíľu mi trvalo, kým som sa spamätala z jeho dotyku. Náhle zastavil a ja som doň skoro narazila. Prešiel za mňa a rukami mi zakryl oči.

,,Teraz sa nepozeraj," navigoval ma na nejaké miesto. ,,Schod, znova schod. Plošina, schod," okej, pochopila som! Samé schody, ktoré stúpajú.

,,Dobre, ak sa vďaka tvojej vynikajúcej navigácii nepotknem tridsaťšesťkrát, tak ani raz!"

,,Už tam budeme!" Zamrmle a nohami otvára nejaké dvere. ,,Tu je ešte jeden schod. Dobré a teraz," ruky dá preč z mojej tváre a mne sa naskytne krásny pohľad na panorámu mesta.

--------------------

Pre tých, čo ešte nespia a chcú si čítať :D ak sa podarí zajtra bude ďalšia ^^

ĎAKUJEM *POKLONA* za všetky votes, komentáre a aj reads ❤️

S lalalalááááskou miminnie305 ❤️

Zachránená tmou [DOKONČENÉ]Where stories live. Discover now