Zachránená tmou [DOKONČENÉ]

5. Kapitola - Znehybnená na zemi

Postavil sa a odpochodoval preč, snažila som sa postaviť, ale necítila som si celé telo. Sakra! Všetci sa na mňa pozerali ako na obraz svätý, ale nikto ,pomôžem ti?', ,nechceš pomôcť?'. To sa ma až tak boja?

,, Nikto mi nemusí pomôcť, iba sa na mňa pozerajte a vôbec si necítim telo, ďakujem za opýtanie! "

Teraz sa všetci spamätali a chceli mi pomôcť! Stratená generácia toto! Spravte si so mnou selfie! A do popisu ,dievča, ktoré si necíti telo.' Ľudia ma čím ďalej tým viac prekvapujú!

,, Parker! " Kričala som naňho, ale márne.

,, Ukáž, " prišla ku mne Denisa a pomohla mi postaviť sa. Postavila ma na nohy, ale tie protestovali a ja som spadla na zem.

,, Zavolaj Parkera, ty ma nezdvihneš, " hlasne som si vzdychla. Prečo odišiel a nič nespravil? A čo som od neho čakala, že ma bude nosiť v náručí? Denisa išla po neho. Za chvíľu prišiel a zobral si ma do náručia, tak len predsa!

Zobral ma do jeho izby a položil ma na posteľ. ,, Teraz budeš tu! " Rozkázal a otváral dvere.

,, Ako keby som mala na výber, " preniesla som sarkasticky a on na mňa, len pozrel a znova zatvoril dvere. Počula som cvaknutie, zamkol.

,, Teraz ma počúvaj, " išiel ku mne, čo nenasvedčovalo nič dobré. ,, Nebudeš sa so mnou takto rozprávať, teraz ja tam pôjdem a keď sem niekto pôjde, tak nepôjde! Kým sa všetko neskončí, budeš tu. Na tejto posteli! Keď sa bude niekto vtierať do izby, budeš ticho. "

,, To tu mám tri hodiny ležať?! "

,, Ja som pil, takže ťa nemôžem odviezť. Nikto tu není triezvy! Budeš tu vlastne.... Do rána, keď sa pôjde do školy. Pôjdeš so mnou. A daj si na seba niečo suché. Prechladneš. "

Nehovor! To som nevedela, že prechladnem. A ako to mám asi spraviť, keď sa nemôžem ani pohnúť?!

,, Parker? " Zastavila som ho v polovičke cesty ku dverám.

,, Hm? " Odpoveď za všetko!

,, Pomôžeš mi? Obliecť sa? Nemám ako, necítim si telo. "

,, Kde máš veci? " Zdvihne obočie.

,, V tej taške, " ukážem na tašku vedľa dverí. Zoberie odtiaľ tielko, kraťase a mikinu. Príde ku mne a pomôže mi sadnúť si.

Pomaly rozopína zips na šatách, a tak prechádza po mojom chrbte, čo mi vytvorí vlnu energie, ktorá prechádza po celom mojom tele. Je to zvláštna energia. Nepoznaná. Neodpustí si ani poznámku na moju podprsenku.

,, Pekná, ale malá! "

,, Mohol by si si radšej pohnúť? "

,, Ako si praje veličenstvo! " Mrmle si a myslí si, že som to nepočula. Nechám ho v tom.

Za chvíľu odišiel a mne došla SMS-ka od otca.

Otec: musím odísť na služobnú cestu, hneď. Mám ťa rád!

Super! Ešte budem na neurčitú dobu doma sama! Jupí!

********

,, Párty skončila? " Objavil sa tu Jeremy, celkom v dobrom stave.

,, Prišla si o veľa! " Začal sa smiať.

,, Aha, " čo iné mu na to odpovedať?! ,, Dáš mi mobil do kabele? "

,, Jasné, " pretočí očami a zoberie môj mobil z nočného stolíka a uloží do tašky. ,, Dobrú! "

,, Nejdeš sa prezliecť? Smrdíš ako stará mačka poliata rybacinou. "