Zachránená tmou [DOKONČENÉ]

13. Kapitola - Milovaný braček

,,No, aspoň to. Rada by som ho už videla aj ja."

,,Nehovoril, kedy príde?"

,,Bohužiaľ."

Povzdychla si a odišla do svojej izby. S Denisou sme na seba pozreli a vedeli, čo chce tá druhá povedať.

,,Musíme mu to povedať," začala. ,,Lola, už ani nechodieva s nikým von. Celé tie roky bola zatiaľ šťastná a teraz posledné mesiace. Radšej nebudem komentovať."

,,Ja viem, nič s tým nenarobím. Ani Josh, nedovolia mu, len tak na mesiac, ísť domov."

,,Ja viem, ideme?" Vstaneme, Denisa si zoberie tašku s vecami.

Keď prechádzame cez chodbu, počujeme ako Lola plače. Denisa sa rozhodne ísť dole, ale mne to nedá. Pomaly otvorím dvere a nazriem do vnútra. Vidím ako leží na posteli a hlavu má vo vankúši.

,,Lola?" Niečo zamrmle. ,,Josh s tým nič nenarobí. Nepustia ho len tak. A keď volal, pýtal sa na teba."

,,Čo sa pýtal?" Hovorila do vankúšu.

,,Ako sa máš a tak. Má len jeden hovor na týždeň. Nabudúce prídeš k nám a môžete sa rozprávať, koľko, len budeš chcieť. Dobre?"

,,Ďakujem," ihneď vyskočila z postele a išla ma objať.

,,Nie je začo."

********

,,Kde je ten Parker?!"

Sadla som si na gauč s miskou plnou pukancov. Začali mi z nej vyjedávať, zazvonil zvonček a ja som sa musela postaviť a ísť otvoriť, pretože oni museli žrať ako prasatá. Otvorila som dvere a uvidel v nich, ako inak, Parkera.

,,Meškáš!" Odstúpila som od dverí a on vošiel dnu.

,,Je presne.... pol ôsmej. Dobre, polhodinka hore dole," zavrela som za nim dvere a poriadne nimi buchla.

,,Žiadne hore dole. Čakáme, len a len na teba!"

,,Trocha sa to vybavovanie predĺžilo."

,,Poď si dať veci do izby a ideme pozerať. A vy dvaja, nechajte niečo aj na pozeranie."

Zaviedla som ho do bratovej izby. Povlečenie má maskáčové ladené s hnedým nábytkom a tmavými parketami.

,,Tu sa hrávate na vojakov?" Zasmial sa.

,,To je bratová izba, v podstate áno. Hrajeme sa na vojakov."

,,Nevedel som, že máš brata."

,,Ako hlava tej vašej crew, ktorá ma vystopovala, by si to mal vedieť," sadla som si na jeho posteľ. Vždy ju mal mäkšiu ako ja.

,,Kde je teraz?"

,,Kto?" Zdvihla som obočie.

,,Pretident spojených štátov," povedal s iróniou. ,,Tvoj brat!"

,,Jáj, na vojenskej škole."

,,Aha."

,,No," teraz nastalo to trápne ticho, ktoré nechce nikto nikdy zažiť. ,,Ideme? Už určite čakajú."

Prikývne a spoločne ideme do obývačky. Pustila som film LOL, smiali sme sa na tom, plakali, proste všetko. Za tým sme si pustili Divergenciu, ktorú zbožňujem, dokonca aj Parker, ale Denisa a George ju moc nemajú v láske.

,,Sme u mňa, tak bude po mojom!" Zahlásila som a pustila Divergenciu.

Potom sme si ešte pustili Rezistenciu, kde na začiatku Denisa a George odišli, pretože ich to nebavilo. Nechápem, ako ich to nemôže baviť?! Však to sú najlepšie filmy! Skončila Rezistencia a v miske už neostal ani jeden pukanec. Občerstvenia trocha ostalo, ale nechcelo sa mi to odniesť. Išli sme si ľahnúť a zistili, že na mojej posteli leží Denisa a v hosťovskej George. No super!