21.KAPITOLA

59 10 1
                                    

Ale mám toho fakt dosť. Pripadám si ako keby som neušla práve naopak bola znova unesená. A ja som si sľúbila že to nechcem už nikdy v živote zažiť.Ako viem že možnosť byť pri nom tak blízko už nepríde ale toto bolo fakt prehnané."Daj ma dole" povedala som kľudne ale nástojčivo. Nič. Ani sa len nepohol z miesta."Daj ma dole" zopakovala som svoju požiadavku ale on ani muk."Harry edward Styles !" skríkla som a pleštila som ho päsťou do chbta"užaj ma pusti na zem". Poslúchol. Padla som síce ako vrece zemiakov ale bola som na zemi . Pevnej zemi. Zdvihla som nanho zrak. Nebol nervozny ako ja. Bol pokojný ako keby sa nič nedeje. Omyl . Niečo sa deje. Boli sme unesený a teraz utekáme. Som si na milion percent istá že idú po nás a hladajú nás. A po dalšie . On ich už zabil troch a ja som si zase sto percentne istá že neboli posledný.Sledovala som ho ako nejaká zver ktorá je každú chvílu rozhodnutá utiesť. On mna zase ako šelma ktorá je schopná zaútočiť skoro ihned a dotrhať ma na zemi.Bolo medzi nami napäťie ktoré prerušil môj roztrasení hlas."Zabil si ho " šepla som . Iba namna vykoľajene pozeral. Nechápal ma."Chladnokrve si ho zastrelil" povedala som znovu . Hlava mi klesla k zemi. Neviem čo sa to so mnou dialo.Bola som rada že ho tu mám ,že je so mnou ale začal ma desiť. A to až tak že som chcela preč. Od neho som chcela ísť  preč .Vydela som ako sa jeho nohy vybrali smerom kumne ale ja som pokrútila hlavou . Padla som rukami do zadu a točila som hlavou. Jediné čo som mala v očiach a čo som cítila bol strach. Bola som z toho trochu mimo ale aj tak. Pane bože ved on je vrah!!!!! Cítila som bolesť ktorá mi preťínala dlane . Bola som si istá že som bud na nejakom rozbitom skle alebo pri najlepšom na trnoch. Ale ani táto bolesť nebola natoľko silná ako tá v mojom vnútry. Opryti nej bola ničím . Ako pichnutie špendlíka . Nemali ste šancu to cítiť. Vo svolom vnútry som kričala na kolenách a preklínala som sa. Preklínala som ten den kedy vošiel do triedy,den kedy nás uniesli,den kedy sa mi dostal pod kožu. Ba čo viac preklínala som den kedy sa narodil ale hlavne den kedy som sa donho zamilovala. Presne tak ,priznávam to. Tu a teraz. Priznávam pred sebou samou a mojim vysmiatim podvedomím ,že som sa do tohto neuveriteľne nebezpečného chalana zamilovala. Vždy som ho milovala.Nemohla som to mu uveriť . Ja som si tú skurvenú pravdu priznala. Ale aj tak to nemení môj pohľad nanho. Jeho očiam sa však nedalo odolať. Podala som mu ruku aby ma vytiahol na nohy ale ticho prerušil výstrel. Myslela som si že vystrelil Harry ale on to nebol. Harry ma sotil na zem a prilahol ma. Potom som začula další výstrel a potom bolo už len ticho. Pomaly som otvorila oči. Nikoho som nevidela ,ani len Harryho.Neskôr som ho zbadala . Ležal na zemi"Harry !" skríkla som a rozbehla som sa k nemu. Otočila som jeho obrovskú postavu k sebe. Jeho oči boli zatvorené, z pier nevychádzal žiadny zvuk ,necítila som  mu pulz ,nič. Vôbec nič. Potom som to zbadala. Krv vytekajúcu z jeho boku . Bol postrelení. Oči mi zaplavili slzy. Nie."Harry neopúšťaj ma " hovorila som pomedzi vzlyky a slzy ,ktoré zase tiekli po mojich lícach. "Potrebujem ťa " šepkala som a húpala som ho zo strany na stranu. Moja ruka bola celá od jeho krvi,kedže som mu nou zakryla ranu. Nevedel som čo mám robiť . Chvílu som tam len tak sedela a sledovala som jeho krásnu tvár,ktorú opúšťal život. Pomaly v mojom náručí umieral a ja som s tím nemohla urobiť vôbec nič. Odrazu som zbadala svetlo . Bolo pomerne blízko . Harryho hlavu som položila na zem a rozbehla som sa  tím smerom. Bolo mi jedno že by to mohol byť jeden z únoscov a hned ma zabije ,aspon budem s Harrym. Bežala som tím smerom čo mi nohy stačili až som vybehla na cestu. Rozplakala som sa,stratila som svetlo,Harryho poslednú nádej. Otáčala som sa k lesu späť k Harrymu ale moje telo osvetlilo  svetlo. Modro červené svetlo .

Tak tu je už skoro úplný koniec :( Určite vás zaujíma ako sa bude volať dalšie pokračovanie. Bude sa volať LOVE YOU.:) Vdačím, zanho jednej mojej kamarátke :) Už len dve čast a je koniec no už nech je to za nami:)  Neznášam konce . A hlavne tie smutné . Veľa šťastia v čítaní ,dúfam že si ju užijete rovnako ako ja :) Vaša Hazzy !!!

HATE YOU !Where stories live. Discover now