19.KAPITOLA

63 10 1
                                    

"Harry" šepla som a udrela som do jeho chrbta päsťou. Musela som . Už som ho budila 15 minút tak že som donho len ťukala ale on sa ani len nepohol ,tak som sa rozhodla zobudiť ho takto.Zamraučal a ja som sa usmiala. Rýchlo som však potočila hlavou a znova som don ho udrela. Po chvíli sa jeho smaragdovozelené oči otvorili a on upriamil svoj zrak na mna. Chvílu namna pozeral a potom si sadol."Deje sa niečo ?" spýtal sa rozospatým hlasom a ja som prikývla. Cítila som ako sa mi zrýchluje tep a dych sa mi zrýchluje. Vzduch okolo mna ako keby zhustol a nedal sa dýchať. Postavila som sa a prišla som k dverám. Rukou som chytila kľúčku a potiahla som ju dolu. Znova ma to prekvapilo . Presne ako pred pár minútami. Dvere sa potichu otvorili . Zabudli zamknúť. Boli sme voľný. Svoj zrak som upriamila na Harryho. Jeho oči boli rozšírené ako keby nemohol uveriť tomu čo videl. Verte nikdo v tú chvílu nechcel veriť že je to pravda. Pomaly ale hlavne potichu sa postavil z postele a namieril si to kumne. Ako ruku natiahol ku kľúčke dotkol sa mojej ruke a mne cez nu preletelo najmenej tisíc voltov. Ruku som nechala sklznuť k môjmu boku a Harry vystrčil hlavu von z dverí. Sledovala som ako sa jeho kučeravá hlava stratila v tme a jediné čo som videla bol jeho krk. Po pár minútach sa mu hlava vrátila späť na miesto a on sa otočil kumne. Pozeral mi do očí a ja som sa v nich znovu strácala. "Nikto tam nie je " povedal pološeptom aby som to počula. Prikývla som . Bála som sa že na viac sa nezmôžem. Jeho obrovská ruka sa natiahla k tej mojej a on ju pevne styskol. Jeho hlava sa znova vrátila do vnútra dverí . Cítila som ako sa mi potí ruka a tep sa znova zrýchluje. Potom som len zacítila jemné potiahnutie ,ktoré ma vrátilo do reality a ja som sa potichu pustila za Harrym. V tej tme ktorá nás obklopovala som videla Harryho obrovský chrbát a jeho tien. To ticho ktoré okolo nás bolo ma neuveriteľne desilo. Našľapovala som opatrne ,hoci som si bola istá že so svojimi holými nohami robím určite menší hluk ako Harry v topánkach.Dakovala som bohu že ho tu mám . Po pár minútach namna padlo tlmené svetlo a môj tep sa zastavil. Myslela som si že to je baterka jedného z únoscov a preto som zavrela oči. Cakala som že nás od seba odtrhnú alebo pri najhoršom zbijú ale nič také neprichádzalo. Otvorila som oči a zbadala som z čoho vychádza svetlo. Bol to už mne povedomí nápis. "Harry" zašepkala som a on sa namna otočil. Nič som mu nehovorila len som zdvihla ruku a ukázala som  na nápis exit. Prvý dojem ktorý som mala z Harryho pohľadu bol docela divný. Bol ostražitý . Ako keby neveril to mu čo vidí. Vykrútila som svoju ruku z jeho teplej dlane a vybrala som sa rovno k dverám. Svoju dlan som znova položila na biely a chladný povrch dverí zatiať čo druhá ruka zablúdila ku kľúčke . Potichu modliac sa v hlave aby bolo otvorené som ju potiahla k sebe. Ozvalo sa tiché ťuknutie a dvere sa s tichým vrzgotom otvorili. Do tváre mi udrel studení londýnsky vzduch zmiešaný s daždom. Otočila som sa aby zavolala Harryho lenže ten už vedľa mna stál .Skončilo to tak že som rukou a skoro celou hrodou narazila do tej jeho. Zdvihla som nanho zrak ale hned som ho sklonila späť. Naše ruky sa znova preplietli a on ma potiahol von. Prvé čo som zacítila ked sa moje nohy dotkli zeme bolo blato. Skoro polovica celej mojej nohy zapadla do blata. Potichu som si vzdychla a nasledovala som Harryho obrovský chrbát pred sebou . Chodili sme už dosť dlhú dobu ale stále sme nevideli ani náznak po ludoch ani len tú cestu. Už som to chcela vzdávať ked za mnou pukla palica a ja som zastala."Neotáčaj sa !" kričalo namna podvedomie ale ja som zase neposlúchla. Namiesto toho som sa otočila a zbadala som svojho únoscu. To že to bol on nebolo skoro vôbec podstatné. Podstatné bolo to čo držal v ruke. Zbran. A mieril nou nam na . Počula som výstrel a potom silnú ranu. Niekto ma zhodil na zem. Horko ťažko som sa pozviechala na nohy a zbadala som Harryho. Bil sa s tým chlapom. Uštedril mu poriadnu ranu a chlap sa sklátil k zemi. Vydela som ako sa Harry sklonil k zemi po zbran a potom nou namieril na chlapa. To čo som vydela ma donútilo skríknuť a zakryť si ústa rukou.Harry na toho chlapa na zemi vystrelil. On ho normálne zabil,bez milosti ako pravý chladnokrvný zabijak. On je vrah. Skoro som zapišťala ked ma schmatol za ruku a ťahal od chlapa na zemi preč. Naposledy som sa nanho pozrela . Vydela som ako mu po tvári steká pramienok krvi miznúci v jeho vlasoch a potom tie oči. Oči v ktorých bola len jedna jediná emocia. Strach. Ten človek sa bál Harryho. Pokračovala som vo svojej chvôdzy za Harrym a začala som si niečo čoraz viac uvedomovať. Harryho otec je vrah,Harry nemal dosť dobrú minulosť. Bol týraný a mučený rodičom. Niečo z jeho otca sa nanho muselo zachytiť a ja to teraz vidím. Harry je ako jeho otec . Je vrah aj ked ešte stále  nie taký ako on.

Tak lásky moje čo na to hovoríte?:) Mám pre vás zlú správu ( no možno pre niekoho aj dobrú ) náš príbeh HATE YOU sa už blíži ku koncu:( Nemusíte sa však báť rozmýšlam nad pokračovaním:) Ešte takých 5 kapitol a máme koniec :( Normálne mi to je lúto :( Ak by ste chceli ešte dnes novú časť napíšte veľmi rada vám ju pridam :) Vaša Hazzy :)

HATE YOU !Where stories live. Discover now