HATE YOU !

18.KAPITOLA

Sedela som tam . Otočená mu chrbtom a plne si uvedomujúc to čo sa stalo. Bola som na seba naštvaná ,že som to mu nezabránila. Ja som to mohla zastaviť,mohla som prestať. Ale nechcela som ,nemohla som ,nedokázala som . A práve preto som bola na seba naštvaná. Nemohla som sa nanho ani len pozrieť . Bolo mi zomna  zle ,zatiaľ čo moje svedomie potichu čušalo za dverami s tabuľkou nerušiť. "Vstávaj !" zaknučala som naštvane a päsťami som sa buchla po hlave a čele . Moje svedomie vyšlo trochu otrasené ale ked si uvedomilo že nič nehrozí vyrútilo sa namna ako naštvaná osa."Prečo si to skončila!" skríklo naštvane a ja som privrela oči.Vedela som si ho živo predstaviť. Nemýlila som sa. Stálo tam oblečené v šedom obleku s polmesiačikovými okuliarmi .Naštvane namna pozeralo a podupkávalo nohou  . "Je to moja vec" odbila som ho ale ono sa ako zvyčajne bez boja nevzdávalo. "Užaj pokračuj !" kričalo namna.Vyzeralo ako moja mama,čoraz viac mi ju pripomínalo. Pokrútila som hlavou a zavrela som oči. "Chod preč" opakovala som stále dookola až nakoniec stíchlo.Naposledy namna pozrelo svojimi modrými očami  a potom zaliezlo do izby. Nezabudlo však s celou silou plesknúť dverami a ich rana sa mi ozývala ušami ešte desať minút potom. Potichu som si vzdychla a zdvihla som zrak. Zablúdila som ním k Harrymu. Prechádzal sa po izbe zo strany na stranu a vyzeralo to že má vážnu debatu so svojim vnútorným ja alias svedomím. Ešte chvílu som ho sledovala a potom som znova hlavou klesla do svojich otvorených dlaní.

Harry:

"Nehuč pomne!"zasičal som na svoje podvedomie kým som sa prechádzal z jednej strany izby na druhú.Hned ako sa odomna odtiahla sa s radostným úsmevom zobudilo ale ked zistilo že sme prestali začalo naštvane pochodovať po mojej hlave a lezie mi na nervy. Rozhodlo sa trochu ma potrestať.  Som z toho úplne zúfalí. "Chod za nou do riti!" skríklo mi naštvane v hlave a ja som zastal. Práve som mal chuť oplieskať si hlavu o tú sprostú skrinu predomnou ale vydržal som to. Povzdychol som si a otočil som sa k nej. Sedela tam na posteli s tvárou v dlaniach. Pomaly a potichu som k nej prikročil ale len čo začula moje kroky vyskočila na nohy. Obozratne namna pozerala ale asi si uvedomila že nie som  nebezpečný lebo si sadla späť."Nikol" šepol som jej meno."Nie ,Harry bola to chyba "hovorila trochu tlmene kvôli svojim rukám . Zodvihla namna svoj zrak a pozrela mi do očí. "A tá sa už nikdy nezopakuje" doplnil som ju ja."Presne" povedala súhlasne a znova si dala hlavu do dlaní. Potichu som si znovu povzdychol a lahol som si vedla nej . Zavrel som oči a upadol som do snu v ktorom to stále pokračovalo ,ba čo viac dostalo sa to až na druhú métu .

Ahojte lásky moje tu je dalšia časť pre vás :) Kedže mi niekto z vás zlepšil náladu a ja si myslím že si ju zaslúžite :) Hazzy !!