12.KAPITOLA

83 12 2
                                    

"Si magor Styles!" skríkla som nanho z druhej strany izby.Bože ako som si mohla myslieť že sa zmenil alebo lepšie že ma má rád. Bola som taká slepá."A ti si iba vydrbaná kurva!"skríkol mi naoplátku on."Si takí bipolárny a tupí .Raz to vyzerá že ti na človeku záleží a inokedy mu nadávaš"jačala som nanho."Si úplný kokot!" zakričala som nanho . Ešte nikdy som takto nenadávala ale on ma k tomu normálne donútil."Záleží a na kom na tebe? Asi tažko !" zrúkol a prehrabol si rukami svoje kučery. Cítila som ako sa mi nôž zabodáva hlboko do srdca ale nebrala som na to ohľad. "Vieš čo si Styles?! "skríkla som zo zvýšením hlasom a konečne som sa nanho pozrela . Neuhla som pohľadom ,práve naopak rozhodla som sa  pozerať na toho naštvaného Harryho. Zúrivého a naštvaného."No daj Nikol čo som?" povedal posmešne a vyrovnal sa na celú svoju  výšku."Si rovnaké monštrum ako bol tvoj otec"koktla som a odvrátila som sa od neho. Viem že ho to bolelo ale ako zvyčajne nedal nič znať .Bol výborný v ukrývaní svojich citov. Až príliš dobrý. "To hovorí tá pravá ."odfrkol."Vieš prečo tvoji rodičia umreli .Pretože nedokázali žiť s takým človekom ako si ty!"skríkol z ničoho nič a ja som nanho so šokom v očiach pozerala. Cítila som ako sa slzy derú na povrch ale ja som ich pokrútením hlavy zahnala späť. Neukážem mu že ma to bolí ,neukážem mu že som slabá. Jemu nie.Pozrela som nanho s odhodlaním v očiach a znova som sa pripravovala na boj,ktorý mám už vopred prehraní."Mal by si tu mať Believe možno by ťa konečne upokojila"hovorila som ale môj hlas sa každým slovom zvyšoval."Aspon by si si mohol vyprázdniť kokot a mna nechať na pokoji!"Ani neviem ako znova som kričala . Hlasno a cez celú izbu.Vlastne ani neviem ako sa tie slová vomne hromadili a vyšľahli na povrch ako hurikán. Hučali sme na seba ako zmyslov zbavení celé hodiny až sa dvere otvorili. Predtým som sa pri každom zvuku dverí trhla ale teraz už nie. Bola som už zviknutá."Nedá sa to počúvať!"koktol jeden z mojich únoscov.Nie počkať našich únoscov a ukázal namna."Vezmite ju do vedlajšej izby a zamknite ju tam"povedal a zmizol von.Niekto ma schmatol za ruku a potiahol ma k dverám.Pred tým ako som vyšla z izby obzrela som sa . Harry sedel na posteli a pozeral namna . Vyzeral spokojne a vyrovnane . A úprimne ja som sa cítila rovnako. Vyšla som z izby a jediným krokom som sa objavila pred izbou číslo 26. Chlap strčil do kľúčovej dierky kľúč a postrčil ma do vnútra. Znova som sa objavila v tej istej izbe ako predtým až na jeden malí rozdiel . Nikde sa tu nenachádzal Harry . Hlasno som si povzdychla a tvárou som padla na posteľ ."Možno je to takto lepšie." pomyslela som si a zavrela som oči.Po chvíli som ich otvorila ked za mnou zaštrngotal kľúč. Dvere sa otvorili a dnu vstúpil Harryho otec.  V ruke držal zgužvanú guču niečoho čo som nemohla identifikovať."Prosím tu máš nové oblečenie"koktol slabým hlasom a tú guču položil  vedľa mna. Potichu som podakovala a on odišiel. Pozerala som na oblečenie a nakoniec som si  z neho vybrala modré rifle a biele tričko . Rýchlo som to na seba navliekla a znova som spadla s tvárou na posteľ. "Prepáč" šepla som do ticha a zavrela som oči.


Ahojte lásky moje .Ako vidíte nejaký ten čas sa našiel a preto tu máte novú kapitolu.:) Na vysvetlenie Believe je Harryho frajerka( prepáčte ale práve sa to spievalo v pesničke a ja som to proste napísala . A viete čo páči sa mi to :)). No čo vám ešte napísať nová kapitola bude bud cez víkend alebo ešte cez týžden . Ved viete ako výde čas.  Tak do dalšej časti  :) Hazzy !

HATE YOU !Where stories live. Discover now