SIEDMA KAPITOLA

88 14 1
                                    

"Nerob paniku" hovorilo moje podvedomie ked som bežala cez chodbu a oči sa mi začali plniť slzami . Už asi pol hodiny som stále bežala dookola a bola som z toho úplne zúfalá. Ak nenájdem Harryho zošaliem . Zastala som ruky som si priložila ku kolenám a zhlboka som dýchla nebola som zvyknutá behávať a už vonkoncom nie tak dlho. Zrazu som začula za rohom kroky a moje reflexy sa napli. Ak ma tu nájdu je pomne. Rýchlo som vbehla do prvých dverí ktoré som zbadala a potichu som ich zavrela. Svoje ucho som nalepila na dvere a zo zatajením dychom som počúvala. Najprv nič ale potom celkom blízko skoro ako by bol vedla mna sa ozval nízky sičavý hlas ."Kde ste nechali toho chlapca?" zasičal a ja som sa ešte viac nalepila na dvere nechcela som aby mi uniklo ani jediné slovo."Je v izbe číslo 15" znova niekto koktol a ja som sa v duchu neuveriteľne potešila . Našla som Harryho. "Hej chlapi to dievča je preč!" začula som dobre známi hlas ,potom už len buchot topánok na podlahe ako keby niekto bežal a potom už len ticho. Desivé ticho. Potom čo som si bola istá že sú chlapi preč som otvorila najtichšie ako sa dalo dvere a potichu som vyklzla von. Ako som ich zatvárala všimla som si číslo dverí na dverách. 58. Znova ma zaplavila panika .Som niekolko poschodí nad Harrym a oni vedia že som preč. Tentokrát ma pochytilo ešte aj zúfalstvo a s ešte vätším odhodlaním som sa rozbehla za jediním človekom ktorému som mohla dôverovať ,hoci som si to nechcela priznať. Ani neviem ako som preletela tromi poschodiami bez povšimnutia až som zastavila na prízemí. Rostrasene som otvorila dvere a znova som sa ocitla v chodbe. Táto bola však iná ako tie na poschodí . Táto bola zanedbaná, v kútoch boli samé odpadky , niektoré izby ani nemali dvere a bol tu odporný zápach. Rýchlo som sa rozbehla k dverám a zo zúfalým výrazom som sledovala čísla. "11,12,13,14" šepkala som si popod nos až som zastala pred hnedými bukovými dverami. Nevedela som čo ma tam čaká ale jedno som vedela ak Harrymu nepomôžem ja tak už nikdo. Nabrala som do pľúc posledné zvyšky mojej odvahy a otvorila som dvere . To čo som tam videla ma donútilo urobiť jediné. "Harry!!!!" skríkla som a vbehla som dnu.



Tak nová časť lasky moje dúfam že sa páči Hazzy :)


HATE YOU !Where stories live. Discover now