Štyri roky. Je to tak dlho, čo Sebastian videl sestru svojho najlepšieho kamaráta, Mayu. Bolo to najmilšie sedemnásťročné dievča, aké ste kedy stretli. Teraz? Nie tak moc.
Jej brat Theo sa odsťahoval a celý jej svet sa potom zrútil. Musela sa naučiť...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Som nasratá. Nie, nie to je slabé slovo.
Nerozprávam sa so Sebastianom už dva dni. Prečo, môžete sa pýtať. No, je to z jedného jednoduchého dôvodu.
Podvádza ma.
A skôr ako mi niekto bude hovoriť "Maya, to nemôže byť predsa pravda, miluje ťa", mám dôkazy.
Videla som ho s nejakou ženou v meste pred pár dňami, keď som sa ho spýtala, kde v ten deň bol, klamal. Viem, že klamal. Taktiež jeho prípadu nepomohlo, že za sebou nosil zápach ženskej voňavky.
Chcem ho udrieť, kričať naňho, dosť možno ho aj zabiť.
Ako mi mohol niečo také spraviť?
Stála som v kúpeľni, v našom novom byte, ktorý už bol zariadený pár mesiacov, a pozerala sa na seba do zrkadla.
Človek by si myslel, že budem plakať, že budem zdevastovaná.
No, tu máte novinku, nie som tá, ktorá bude plakať pred zrkadlom. Ja som tá, ktorá zadrží tie slzy, pretože mám čo robiť. Nemám čas na plakanie, nechám to na neskôr.
Práve teraz čakám na to, kedy sa Sebastian vráti, aby som mu povedala svoje.
Ako sa opovažuje ma podvádzať? Čo som zle spravila?
Nie. Ja som nič zlé nespravila. To on. On to posral. A to si odskáče.
Keď som započula ako sa otvorili vchodové dvere a jeho hlas, stlačila som umývadlo tak silno, že moje hánky boli až biele. "Som doma!"
Odrazila som sa od umývadla a narovnala sa. S hlbokým nádychom som vykročila z kúpeľne.
Našla som ho v kuchyni, ako si dával akurát dole bundu. Na tvári mal obrovský úsmev, keď ma videl.
Neboj sa, hneď ti klesne, ty kretén.
"Nemala si dnes pracovať?" Podišiel ku mne, ruku si položil na môj bok a pokúsil sa ma pobozkať. Včas som otočila hlavu do boku, a tak ma jeho pery minuli. "Nie v nálade na bozky, mám to." Zasmial sa, ako keby bolo všetko v poriadku. Keď ale videl, že mne to vôbec vtipné nepríde, jeho úsmev klesol a na tvári mal obavy. "Je všetko v poriadku, láska?"
Trénovala som si v zrkadle čo mu poviem. Ako mu vykričím, že mi zlomil srdce, že ako to mohol spraviť, ale nemohla som zo seba dostať ani slovo. Stála som pred ním, ruky preložené cez hruď a mlčala som.
"Maya, čo sa deje?" Zamračil sa.
Čo sa deje? Čo sa deje! Deje sa to, že ma podvádza. Ako mohol?
Cítila som v hrudi, že som pár sekúnd od zrútenia sa. Cítila som ako sa pomaly moje srdce rozpadalo na kúsky čím dlhšie som sa naňho pozerala.
Takže skôr, akoby ma videl preňho plakať, spravila som to, čo mi ide najlepšie. Udrela som ho.
Moja ruka vyletela k jeho tvári. Dala som do toho všetko, takže som sa nečudovala, že sa až zatackal a musel sa chytiť kuchynskej linky, aby nespadol. Na tvári mal prekvapený výraz.
