Štyri roky. Je to tak dlho, čo Sebastian videl sestru svojho najlepšieho kamaráta, Mayu. Bolo to najmilšie sedemnásťročné dievča, aké ste kedy stretli. Teraz? Nie tak moc.
Jej brat Theo sa odsťahoval a celý jej svet sa potom zrútil. Musela sa naučiť...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Prvá vec, ktorú som pocítila, bola neznesiteľná bolesť v mojom ramene. Nemohla som s ním hýbať.
Ale horšie je, že som nemohla hýbať ani rukou, pretože boli zviazané za mojich chrbtom.
Pokúsila som sa otvoriť oči a vtedy som pocítila bolesť hlavy. A taktiež uschnutú krv na mojom čele.
Pomaly som zdvihla pohľad od zeme a všimla si, kde sa nachádzam.
Ako som sa do riti dostala do nejakej budovy? A z akého dôvodu som priviazaná na stoličke?
Zastonala som od bolesti, keď som sa pokúsila pohnúť. Naozaj veľká chyba, už ju neurobím znova.
Snažila som sa udržiavať otvorené oči, ale je to ťažšie, ako sa to zdá. Je možné, že mám otras mozgu.
Nie je to to najpríjemnejšie čo som kedy zažila.
"Haló!" Pokúsila som sa zakričať. "Pomoc!" Hlasné zvuky ale neboli najlepšie na moju hlavu.
Obzrela som si okolie. Je to nejaká stará budova. Očividne opustená. Rozbité sklo sa povaľuje po zemi a z okien ostali iba rámy. To vysvetľuje tú skurvenú zimu.
"Si hore." Započula som za sebou a ľutovala, že som sa pokúsila otočiť sa. Do riti aj s vykĺbeným ramenom. "Bola si mimo naozaj dlho." Jeho hlas bol o čosi bližšie a netrvalo dlho, než prešiel do môjho výhľadu.
"Mason." Takmer som zašepkala.
"Vieš, Eddie ma vyhodil. S tým náhodou nemáš nič spoločné, že?" Z nejakého dôvodu bol jeho pohľad šialený.
"Mason, prosím, moje rameno..."
"Ublížila si mi, Maya." Prerušil ma.
"Prečo to robíš?"
"Nie je to jasné? Maya, ja ťa milujem." Podišiel ku mne bližšie a ak by som mohla, odstúpila by som. Zmohla som sa ale iba k tomu, že som od neho odvrátila tvár. "Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť."
"Vystrašiť ma? Mason, vlámal si sa mi do bytu, vyhrážal sa mi a momentálne si ma uniesol." Možno by som ho nemala viac vytáčať, ale zvalím moje správanie na otras mozgu.
"Musíš ma pochopiť, Maya. Snažil som sa tak veľmi, aby si si ma všimla, ale ty si ma nikdy nevidela."
"Takže si ma začal prenasledovať?" Zakývala som hlavou. Je šialený.
"Chcel som ti byť na blízku."
"Nie. Ty potrebuješ pomoc. Nie si v poriadku."
"Presne." Usmial sa. "Nie som, a to kvôli tebe. Šaliem z teba." Kľakol si predo mňa.
"Prosím, nechaj ma ísť, Mason."
"Nemôžem, nevidíš to?" Povedal až príliš kľudným hlasom. "Milujem ťa. Nikto iný si ťa nezaslúži. Ja som pre teba ten pravý."
