Štyri roky. Je to tak dlho, čo Sebastian videl sestru svojho najlepšieho kamaráta, Mayu. Bolo to najmilšie sedemnásťročné dievča, aké ste kedy stretli. Teraz? Nie tak moc.
Jej brat Theo sa odsťahoval a celý jej svet sa potom zrútil. Musela sa naučiť...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"A keď spravím toto?" Jeho ruka skĺzla medzi moje nohy a perami sa prilepila na môj krk. "Páči sa ti to?"
Tento chlap naozaj nie je dobrý v sexy rozhovore. "Čo myslíš?" Zastonala som.
Cítila som jeho ruku už pod lemom mojich nohavičiek, keď sme zrazu obaja stuhly.
"Kurva." Vyskočila som z postele, keď som započula zvonček. "Obleč sa." Nakázala som Jakeovi. Alebo to bolo Jace? Neviem si spomenúť.
"Čože? Prečo?" Zamračil sa. "Nech to je ktokoľvek, počká." Povedal s hravým úsmevom a natiahol sa pre mňa.
"Nepočká." Zohla som sa pre jeho nohavice a hodila mu ich. "Musíš vypadnúť."
"Je to tvoj frajer?" Nadvihol obočím.
"Čože?" Zamračila som sa. "V žiadnom prípade. Je to niečo horšie." Znova som započula zvonček. "Do riti."
"Dobre, dobre." Nohy si prehodil z okraja postele a začal sa obliekať.
Som tak neskutočne hlúpa, úplne som zabudla, že má prísť.
Obliekla som si na seba tričko, ktoré sa mi na zemi váľalo už asi od minulého utorka a kraťasy, ktoré boli položené na stoličke.
"Neviem nájsť svoje tričko." Pretočila som očami, keď som ho znova započula.
"Tu." Hodila som ho po ňom. "Ostaň tu." Nakázala som mu a vyšla z mojej izby. Prešla som cez menšiu obývačku, ktorá bola spojená s kuchyňou, až ku dverám.
Znova zaznel zvonček a tentokrát už aj búchanie na dvere. Rýchlo som si upravila vlasy a otvorila vchodové dvere.
"Bolo na čase." Započula som známy hlas. "Kde si dočerta bola tak dlho?"
"Aj ja ťa rada vidím." Zasmiala som. "Chýbal si mi braček."
"Aj ty mne." Natiahol sa ku mne a objal ma. Pevne ma stlačil, kým som si ruky obmotala okolo jeho krku. "Vyzeráš...inak. Čierne vlasy sa ti hodia."
Oh, zabudla som. Theo ma naposledy videl, keď som mala ešte svoje prirodzené blond vlasy.
Neviem si ani spomenúť kedy sme sa naposledy videli v reále. Párkrát za rok mi zavolá a pošle peniaze, to je veškerá naša komunikácia.
Na sviatky sa nikdy neukáže, ale napíše mi správu a že ho mrzí, že nemôže prísť kvôli práci. Áno, kvôli práci. A čo robí? Neviem. Má niekoho? Neviem. Uvedomuje si, že má sestru? Pochybujem.
Už dávnejšie som sa prestala pokúšať ho skontaktovať, bolo to márne. Zbytočne som si míňala energiu. Zmierila som sa s tým, že keď raz odišiel, už sa nevráti.
Teraz je ale tu. Znenazdajky mi zavolal a spýtal sa, či nemám voľnú posteľ, na ktorej by mohol pár dní prespať. Najprv som si myslela, že to bol vtip, ale môj brat nevie vtipkovať.
