𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋 | 𝒅𝒂𝒏𝒄𝒊𝒏𝒈 𝒘𝒊𝒕𝒉 𝒕𝒉𝒆 𝒅𝒆𝒗𝒊𝒍
Jedného jesenného večera je do mesta Memphis prevážané telo.
O pár hodín neskôr sa nájde nabúrané vozidlo, no bez šoféra.
V tú istú noc na miesto činu dorazí dvojica detektívov. Mŕtv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
✩｡:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:｡✩
﹙ ᴛᴀᴋ sɪ ťᴀ ᴛᴇᴅᴀ ᴠᴇᴢᴍᴇᴍ ᴛɪᴇž ﹚
Naposledy sa zhlboka nadýchla a prešla hlavným vchodom centrálnej budovy polície mesta Memphis.
Podvedome vedela, že veľmi skoro sa jej poriadneho nádychu opäť nedostane. Urobila krok do vstupnej haly a ihneď sa stratila v dave ľudí. Väčšinu z nich tvorili civilisti, no pomedzi nich sa premávala aj kopa pracovníkov. Nikto si ju nevšímal. Zvuk jej krokov na dláždenej podlahe sa stratil v okolitom ruchu. Muž, ktorý sedel pred vstupom ďalej do budovy ju zbadal, až keď sa okolo chcela prešmyknúť.
„Počkať, slečna, tam majú vstup povolený len oprávnené osoby," stopol ju skôr, než by okolo neho prakticky preklusala. Otočila sa naňho s výrazom, ktorý hovoril, že nemá náladu naťahovať sa s ním. Nemusela však ani len otvoriť ústa. Mladý muž zmĺkol len čo uvidel jej oškretú tvár s kruhmi pod očami. Pôvodne si myslela, že sa len zľakol. Ani by sa mu nečudovala. Keď sa ráno uvidela v zrkadle, tiež sa jej na svoje rany nepozeralo dobre.
„Všetci zvyšní zo Severnej Hlavnej sú týmto smerom. Choďte po chodbe rovno a potom dvakrát doprava, je tam ceduľka," povedal jej rovno chlapík a ukázal na smer, ktorým vy mala ísť. Vedel si ju zariadiť už podľa toho, ako vyzerala.
„Môžete sa nejako legitimovať?" opýtal sa jej ešte pre istotu. Addie nemo prikývla a vytiahla z vrecka oškretej koženkovej bundy svoj odznak a preukaz. Neušlo jej, ako muž spozornel, keď zazrel jej meno. Pozrel raz na ňu a potom znova na jej legitimáciu. Addie by sa v tej chvíli najradšej prepadla pod zem. Jasné, že ju poznal. To ona bola tá, kvôli ktorej sa teraz polka mesta zmietala v chaose.
„Detektívka Braveová, mám vás poslať za Kapitánom Johnatanom Foleym. Pravdepodobne sa bude nachádzať na konci chodby, dvere sú tiež označené," oznámil jej. Povzdychla si. Mohla si myslieť. Dovolila si vziať si deň na trúchlenie uprostred najväčšieho a najzvrátenejšieho vyšetrovania jej kariéry. A vedela, že niekto ju za to skôr či neskôr vystríha.
Bez ďalších slov sa vydala cestou, ktorú jej muž ukázal. Už v tejto budove bola, no nikdy sa jej to tam obzvlášť nepáčilo. Sálal z nej chlad a rešpekt. Akoby na ňu krémové steny a kamenné podlahy kričali: Zmizni! A čím bližšie bola k miestu, kam bola nasmerovaná, tým viac bola nervózna. Niekoľkí kvôli nej prišli o prácu, iní o život. Len kvôli nej. Za to by nemala stáť nikomu. Pravdepodobne ani len nedôjde k šéfovmu stolu. Nenávistné pohľady ju upražia už cestou tam.
