𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋 | 𝒅𝒂𝒏𝒄𝒊𝒏𝒈 𝒘𝒊𝒕𝒉 𝒕𝒉𝒆 𝒅𝒆𝒗𝒊𝒍
Jedného jesenného večera je do mesta Memphis prevážané telo.
O pár hodín neskôr sa nájde nabúrané vozidlo, no bez šoféra.
V tú istú noc na miesto činu dorazí dvojica detektívov. Mŕtv...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
✩｡:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:｡✩
﹙ ᴢ ʜʀɪᴇᴄʜᴏᴠ ᴜᴋᴏᴠᴀɴýᴄʜ ﹚
„Ja viem, meškám, meškám, meškám." Detektívka vpálila do kancelárie, kde už na ňu čakala dvojica vyšetrovateľov.
Brian a Max si ju obaja premerali podozrievavým pohľadm. Len veľmi zriedkavo sa stávalo, že by Adelaide Braveová meškala do práce, či dokonca neprišla. A už tobôž nie počas prebiehajúceho vyšetrovania. Väčšinou tu bola skôr, než všetci ostatní a už ich netrpezlivo vyčkávala, aby sa mohli dohodnúť, ako postupovať ďalej. Tak kde teraz stala chyba?
„Ja som . . . zaspala," pokúsila sa o výhovorku, no ani jeden z dvojice nevyzeral, že by jej veril.
„Naozaj," dodala rázne. Ďalej sa nesnažila brániť. Ona im nemusela nič vysvetľovať a navyše hovorila pravdu. Aspoň čiastočne. V skutočnosti naozaj zaspala. Len to bolo také dve hodinky predtým, než by mala ísť do práce. Dovtedy sa jej oči zatvoriť nedarilo a ani sa nepokúšala. Nemohla. Skladala básničku, sledovala fotky tiel a stále dookola sa snažila samú seba presvedčiť, že to celé nedáva až taký zmysel, aký dávalo. Márne. Jej mozog bol príliš unavený na to, aby si domýšľal rýmy tam, kde neboli. Zvyšok noci potom prebdela s hlavou plnou dotieravých myšlienok.
Vedel, kde býva. Pravdaže si to pamätal. Sám tam kedysi chodieval na rovnaké filmové večery, na aký sa k nej včera pozvali Billie s Joeom. Keď Edwarda Devilla zavreli, nemenila adresu. Hľadať si nový byt by bolo zdĺhavé, zložité a v konečnom dôsledku aj nepotrebné. Bol predsa za mrežami a mal tam zhniť do konca svojho mizerného života. No a čo, že jej po ňom zostala diera v srdci, kôl v chrbte a paranoja. Nemienila kvôli jednej stratenej existencii prevrátiť celý svoj život naruby. Nahovorila si, že to proste je jej domov, a že tam je v bezpečí. A doteraz to aj fungovalo. Posledné dni by ale radšej strávila kdekoľvek inde, len nie u seba. Preto zostávala tak dlho v kancelárii.
Počas noci mala miestami pocit, že vyskočí z kože aj kvôli obyčajnému tieňu. Trhala sebou, mykala sa pri zvukoch dopravy, premýšľala ako došla až sem. Veď jej už bolo lepšie. Všetko bolo počas posledného roka lepšie. Už ju nemátali nočné mory, nebývala prehnane paranoidná, bavila sa s priateľmi, púšťala si do života ľudí, dovolila si smiať sa s nimi. A teraz sa to všetko rozplynulo ako malicherný sen. Akoby sa vrátila o dva roky dozadu. Do doby, kedy ju desili nočné besy a ako úplný začiatočník, ktorému zrazu na pleciach visí priveľká váha sa stráca sa vo svete luhárov, bláznov, zradcov a predovšetkým vraha. Len toho jedného. Jedine on mal nad jej vedomím takú moc. Za ten fakt nenávidela seba i jeho.
