𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋 | 𝒅𝒂𝒏𝒄𝒊𝒏𝒈 𝒘𝒊𝒕𝒉 𝒕𝒉𝒆 𝒅𝒆𝒗𝒊𝒍
Jedného jesenného večera je do mesta Memphis prevážané telo.
O pár hodín neskôr sa nájde nabúrané vozidlo, no bez šoféra.
V tú istú noc na miesto činu dorazí dvojica detektívov. Mŕtv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
✩｡:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:｡✩
﹙ ʙᴏʟ sᴏᴍ ᴛᴀᴍ ﹚
Díval sa na dve vysokánske budovy a rozhodoval sa, do ktorej by mal vojsť.
Vtedy si všimol tú medzeru, ktorá od seba oddeľovala ich steny – jednu fádnu béžovú a druhú ešte nudnejšiu šedú. V ich tieni čupela malá stavba, ktorá siahala sotva do tretiny ich výšky. Steny mala jasné, tehlové a vpredu veľké výklady, aby bolo vidieť dnu, pričom celý interiér, na ktorý dovidel presvetľovalo ranné slnko. To muselo byť ono. Nechápal, ako si to mohol nevšimnúť skôr, hoci v takom veľkomeste, kde človek hľadí skôr na vysoké paneláky a komplexy sa podobne schovaná kaviarnička ľahko prehliadne.
Opäť sklopil pohľad k zemi, napravil si na hlave šiltovku vošiel dnu. Pri zazvonení zvončeka sa strhol, no hneď nato opäť zachoval kľud, aby nebol príliš nápadný. Chvíľku sa len obzeral, no potom našiel dokonalé miesto. V rohu tej istej strany, kde bol vchod. Nebolo to strategicky najlepšie sedenie, no jemu perfektne vyhovovalo. Mal výhľad na ktorýkoľvek stôl, dokonca aj na tie, ktoré by z iných uhlov pohľadu nemuselo byť vidno.
Odtiaľto mohol pozorovať, ako sa tá hŕstka ľudí, ktorá sa uráčila dotrepať sa sem v takej skorej hodine, pomaly prebúdza alebo naopak strieda s inými nešťastníkmi. Sledoval obsluhu za pultom a čašníkov, ktorí časom pribúdali spolu s davom, medzi ktorým sa miešali. Odlišovali ich len jablkovo-zelené zástery. Možno tam nemusel byť už tak skoro, medzi menej ľuďmi bola väčšia šanca, že ho niekto zahliadne, no všetko, čo mal doteraz naplánované bol predsa jeden veľký risk. Páčil sa mu adrenalín, ktorý mu to prinášalo.
A tak tam teda len sedel a dúfal, že ho jeho kontakt nesklamal a dal mu správnu adresu. Sedel a premýšľal. Sedel a čakal. Ako predátor na korisť.
***
Na dvierkach malej, útulnej kaviarne zazvonil zvonček.
Dnu vošla detektívka Adelaide Braveová. Konečne.
Trochu ponaťahovala krk, aby sa porozhliadla okolo a pousmiala sa, keď zbadala osobu sediacu za stolom s najlepšou polohou v miestnosti. Dalo sa odtiaľ dovidieť v podstate všade, vrátane vchodu, zatiaľ čo on sa musel naopak nakláňať, aby si bol istý, že vošla. To mu ale nevadilo, predvídal, že ak by si to miesto zabral, mohol by svoju doterajšiu diskrétnosť vyhodiť von oknom. Nebol predsa sprostý. Ako správny majster svojho remesla tušil, že by si nemal sadať rovnako, ako by to urobili dvaja policajti.
