𝟐𝟏. BRUISES LEFT BEHIND

17 5 0
                                    






𝐂𝐇𝐀𝐏𝐓𝐄𝐑 𝐓𝐖𝐄𝐍𝐓𝐘-𝐎𝐍𝐄

𝐂𝐇𝐀𝐏𝐓𝐄𝐑 𝐓𝐖𝐄𝐍𝐓𝐘-𝐎𝐍𝐄

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

✩。:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:。✩


﹙ ᴍᴏᴅʀɪɴʏ﹐ ᴋᴛᴏʀᴇ́ ᴢᴏsᴛᴀʟɪ ﹚




Bolo neskoro, vonku dávno vládla tma a byt tak presvetľovali iba pouličné svetlá zvonku.


     Jeho jedinému obyvateľovi v šere svietila len obrazovka notebooku. Už ho však pomaly zaklápal. Nesústredil sa odkedy prišiel domov a vlastne ani predtým, tak načo sa márne snažiť zamerať myšlienky iným smerom, než mu uchádzali takmer celý deň.

     Keď sa ráno konečne vymotal z dopravy a dostal sa do práce, na stole ho čakal jedine lístoček s odkazom. Nestálo na ňom kam sa jeho kolegyňa vyparila, ani kedy sa vráti, alebo čo to má celé znamenať, kdeže. Jediné, čo na ňom bolo napísané kostrbatým písmom detektívky Braveovej bolo, že dnes nepríde do práce a potom sa ozve. Presne ten zdrap teraz prepaľoval pohľadom. Napokon ho len pokrkval a zaklapol notebook. Bolo načase to zabaliť.

     Cez deň sa veľmi neposunul. Brian tiež s ničím prevratným neprišiel a Phil so svojimi rečami čakal na poslednú členku tímu, ktorá sa z ničoho nič rozhodla zmiznúť. Najprv chcel byť naštvaný tak, ako to bývalo kedysi. Potom mu došlo, že ho štve jedine to, že sa do niečoho púšťa sama, a že mu niečo nehovorí. Od poslednej vraždy bola utiahnutá, nedávala pozor, keď na ňu niekto rozprával. Mala v očiach taký zvláštny pohľad. Podobal sa strachu.

     Pomaly si uvedomoval, že necítil hnev, ale starosť o detektívku, ktorá mu tajila niečo kľúčové, čo ju očividne desilo. Čosi podobné sa mu už dlho nestalo. Predtým sa o nikoho nezvykol starať. Ani o seba.

     A predsa si teraz lámal hlavu nad tým, prečo takto narýchlo odišla a či je v poriadku. Sám nad sebou sa ironicky uchechtol. Za posledný rok sa zmenil na nepoznanie. Dee hovorila, že to bolo preto, že v sebe prestal potláčať toho dobrého človeka. Max mal svoj názor. Úprimne si myslel, že ak by nemal pre koho sa snažiť, bol by stále ten istý idiot. Ale bohvie, bol v tom chaos.

     Pôvodne sa chystal poskladať všetku robotu, čo si nanosil na malý konferenčný stolík, no strhol sa pri zvuku zvončeka dverí. Zo zeme, kde doteraz sedel, sa vyšplhal do stoja. Zaujímalo ho, kto sa ho rozhodol poctiť návštevou takto v noci. Nakukol cez priezor na dverách a na chvíľu strnul. Pred jeho dverami sa objavila detektívka, nad ktorú dneska myslel. Pôsobila ale unavene, strhane, ba až rozrušene. Neváhal a otvoril jej.

𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋Where stories live. Discover now