𝟐𝟖. SILHOUETTES

14 4 0
                                    






𝐂𝐇𝐀𝐏𝐓𝐄𝐑 𝐓𝐖𝐄𝐍𝐓𝐘-𝐄𝐈𝐆𝐇𝐓

𝐂𝐇𝐀𝐏𝐓𝐄𝐑 𝐓𝐖𝐄𝐍𝐓𝐘-𝐄𝐈𝐆𝐇𝐓

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

✩。:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:。✩


﹙ sɪʟᴜᴇᴛʏ ﹚




Chrbtom sa oprela o studenú stenu na chodbe.


     Len na chvíľku, iba na stotinku sekundy si potrebovala vydýchnuť a utriediť si pomiešané myšlienky. Aj tak sa jej ale vírili hlavou ako hurikán. Pomaly vydýchla a časom sa svet okolo prestal tak šialene rýchlo točiť. Zahromžila si popod nos.

     „Došľaka, sústreď sa, Adelaide," šepla sama sebe. Na chodbe bol priveľký ruch na to, aby si niekto všimol, že si čosi zasa mrmle. Aj by sa prefackala, no to by už asi bolo príliš nápadné.

     Napokon sa vybrala dohodnúť s kolegami, kedy predvolajú na výsluch zvyšok ľudí, ktorí mohli niečo vidieť. Veľa svedkov v okolí miesta činu nebolo. Väčšina bola ešte v práci, zopár dôchodcov sa prechádzalo po susedných uličkách a niektorí susedia boli doma, no silno pochybovala, že by z trestného činu videli niečo konkrétne. Rozhovory so susedmi, okoloidúcimi a známimi detektívka nechala na Briana s Maxom, zatiaľ čo ona sa zahrabala v kancelárii a prezerala fotky a zábery z kamier na danej ulici, ktoré im už boli dostupné. Nevedela presne, čo hľadala. Skrátka niečo. Hocičo.

     A časom to aj našla. Videla Edwarda Devilla, ako napochodoval pred dom svojho brata, čoby šiel na obyčajnú návštevu. Zazvonil a vošiel predným vchodom. Ďalej toho veľa vidieť nebolo. Všetko bolo príliš rozmazané, no za bočným oknom do obývačky zazrela akési obrysy. Žiadna z kamier toho nezaznamenala dosť na to, aby bolo vidno, čo siluety robia, no v jednom momente si bola istá, že jeden tieň mieri na ten druhý čímsi krátkym a hranatým. Rozoznala zbraň. Preto bol Liam taký nesvoj a preto ju odtiaľ chcel čo najskôr dostal preč. Pretože mu to bolo prikázané s pištoľou namierenou medzi oči.

     Tak si to teda najprv myslela.

     Potom si záznam stopla a priblížila. Až vtedy naozaj pochopila. Hoci to bola naozaj nekvalitná snímka, jasne videla, ako zbraň nemieri na človeka, ale predmet. Na čosi pripomínajúce detskú postieľku postavenú trocha ďalej. Už vedela, že emócia, ktorú Liamovi videla na očiach nebola nervozita, ale strach. Bál sa, že pokiaľ nebude spolupracovať, jeho ratolesť zmizne skôr, ako by ju videl rásť. A to nemohol dopustiť, nikto by to nemohol dopustiť.

𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋Where stories live. Discover now