𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋 | 𝒅𝒂𝒏𝒄𝒊𝒏𝒈 𝒘𝒊𝒕𝒉 𝒕𝒉𝒆 𝒅𝒆𝒗𝒊𝒍
Jedného jesenného večera je do mesta Memphis prevážané telo.
O pár hodín neskôr sa nájde nabúrané vozidlo, no bez šoféra.
V tú istú noc na miesto činu dorazí dvojica detektívov. Mŕtv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
✩｡:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:｡✩
﹙ ʀᴜšɴᴇ́ ʀᴀ́ɴᴀ ﹚
Lúče sotva presvitali cez zatiahnuté žalúzie a pre istotu aj záclony.
Aj tak však zopár neposedných pramienkov rozospatého slnka dopadalo na posteľ a osvetľovalo pokojne spiaci pár.
Ticho z ničoho nič preťal zvuk otravného vyzváňania telefónu, rozliehajúci sa celou miestnosťou. A pokoj bol preč.
Ozvalo sa dvojité nesúhlasné zamrnčanie. Napokon sa aspoň jeden z nich natiahol a konečne tú prekliatu vecičku donútil prestať. Akokoľvek nechcel, musel zdvihnúť už len kvôli vlastnej zvedavosti. Podobné telefonáty bývali z času na čas zaujímavé a keďže v službe ešte nebol tak dlho, nikdy si nebol úplne istý, čo čakať.
„Brian Benson," prehovoril chrapľavým rozospatým hlasom. Snažil sa šepkať a pomaly sa vyštveral do sedu na posteli. Celý čas pritom s privretými očami prikyvoval, hoci nemal komu. Osoba na druhej strane si ale behom jedinej sekundy dokázala získať jeho plnú pozornosť.
Našlo sa telo. Ešte nič bližšie nevedel, alebo to len zo začiatku hovoru prepočul, no už to ho zaujalo. Volali totiž priamo jemu. Skorá ranná hodina mu teraz nemohla byť viac ukradnutá.
Zatiaľ zvykol spolupracovať s detektívmi Braveovou a Ripleym, ešte stále bol zelenáč, no snažil sa. A očividne sa mu tá snaha konečne začala nejako vyplácať. Addie vždy tvrdila, že je len otázkou času, kým ho nechajú pracovať samého, že si to zaslúži a niekto si to čo nevidieť všimne. Možno sa o túto príležitosť pričinila, možno nie, no tak či onak, nemienil váhať.
„Kde?" opýtal sa, no nekontroloval ako hlasno rozprával. Strhol sa, keď sa osoba ešte stále ležiaca v posteli zamrvila, no nič nevravela, ani nevstávala. V duchu sa vyškeril ako slniečko. Nikdy nebol ranné vtáča.
Keď obdržal adresu, znova si pre seba prikývol, hovor ukončil a vstal. Chystal sa narýchlo na seba hodiť nejaké normálne oblečenie a vykradnúť sa z domu, nechávajúc po sebe len lístok s odkazom na kuchynskej linke. Na chvíľu sa však tesne pred odchodom zastavil a sledoval odfukujúceho Franklina. Bol zlatý, vyzeral tak nevinne. Už-už sa chcel otočiť a vyjsť skôr, než sa mu toho spáča podarí zobudiť, no ozvalo sa nerozlúštiteľné zamrmlanie.
