𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋 | 𝒅𝒂𝒏𝒄𝒊𝒏𝒈 𝒘𝒊𝒕𝒉 𝒕𝒉𝒆 𝒅𝒆𝒗𝒊𝒍
Jedného jesenného večera je do mesta Memphis prevážané telo.
O pár hodín neskôr sa nájde nabúrané vozidlo, no bez šoféra.
V tú istú noc na miesto činu dorazí dvojica detektívov. Mŕtv...
Rất tiếc! Hình ảnh này không tuân theo hướng dẫn nội dung. Để tiếp tục đăng tải, vui lòng xóa hoặc tải lên một hình ảnh khác.
✩｡:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:｡✩
﹙ ᴀž ᴅᴏ ᴘᴏsʟᴇᴅɴᴇᴊ ᴄʜᴠɪ́ʟᴇ ﹚
Tešil sa na ňu celý deň, priam sa nevedel dočkať.
Nebola síce čerešničkou na torte, no vedel, že bude predstavovať ranu. Možno nie poslednú, no aj tak dosť silnú na to, aby človeka zrazila na kolená a rozprášila srdce na márne kúsky. O to sa postarajú jeho obete. O dušu, o vôľu žiť, pre ktorú jej stále bil ten zbytočný orgán. Jemu sa pod ruky dostane už iba prázdna schránka. Len telo, ktoré nechá rozložiť sa na rovnaké čriepky, na aké predtým donútil rozbiť sa ľudskú podstatu. A on si to užíval. Už od začiatku.
Najprv robil myšacie krôčiky. Síce prelieval krv a pocit teplej tekutiny obtekajúcej mu okolo prstov bol príjemný, ešte len prednedávnom sa naozaj začal baviť na tom, ako jeho veľkolepé dielo pomaly, ale isto dospieva k vyvrcholeniu, ktoré očakával. Nechcel robiť žiadne unáhlené závery, no bol na seba hrdý. Také čosi sa mu ešte nepodarilo. Taká nádherná a čistá práca. Ten zmysel pre detaily a humor. Niekedy sa na kúsky jeho dokonalej mozaiky proste nemohol vynadívať. Na tú presnosť.
On sám bol možno na odpis, no to nebolo podstatné. Jediné, na čom skutočne záležalo bolo, aby trpela. A to sa mu zatiaľ darilo veľmi dobre. A onedlho sa tá bolesť, ktorú jej tak rád spôsoboval ešte znásobí. Stačilo len vyčkať.
V ten večer postupoval aj napriek nevoľnosti a vlastnému fyzickému stavu naozaj svižne. Mal sa predsa pre čo pozbierať. Byt opustil keď sa ešte len stmievalo, nie tak neskoro, ako mával vo zvyku. Nechal svojho poskoka, aby mu umožnil cestu a odstránil jeho prítomnosť z tých zopár kamier, ktorým sa skrátka nedokázal vyhnúť. Oči boli v dnešnej dobe všade.
Svoj cieľ našiel bez problémov. To miesto mu pre danú osobu prišlo ako vyšité. Stačil pohľad na parapetu plnú kvetináčov za jedným oknom a hneď vedel, kam presne vyjsť. Táto budova sa používala aj na komerčné účely, takže nemala zvonček. Navyše bola stále pomerne nová. Dostať sa dovnútra nebolo ťažké. Našiel si schody na príslušné poschodie a nakoniec zastavil pred bytom. Neváhal a zaklopal, pričom jednu ruku si položil na nôž, ktorý nosil dennodenne vo vrecku. Odozva však neprišla. Zabúchal znova a stále nič. Vzal to, ako signál, že môže vojsť.
