Aurora Falcone. Najmladšie dieťa Fabiana Falcona, naobávanejšieho muža v Taliansku. Starodávne ideály jej otca jej neumožnili stať sa plnohodnotnou členkou rodinného biznisu a celý život jej prekážali, vo veciach pre ňu inak normálnych.
Jej štyria b...
DÔLEŽITÉ! V Aesthetics pribudla nová postava tak sa bežte pozrieť <3 A taktiež, ak chcete byť v obraze ohľadom mojich kníh a dostávať presnejšie upozornenie na nové kapitoly, môžete ma sledovať na instagrame, kde zverejňujem tieto informácie <3 ig: ninu.lkaaaa ---------------------------------
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nechápala som Vittielovým slovám a trochu som sa obávala. Pomaly sme prechádzali medzi jedálňou a obývačkou. Niektorí už sedeli na gaučoch či kreslách a pokračovali v rozhovoroch. Keď sme sa priblížili k veľkému krbu v strede jednej zo stien, prišla k nám Isabela.
,,Ty si vedel, že príde však?" vyhŕkla na svojho brata a vôbec pri tom nedala najavo, že vedela o mojej prítomnosti.
,,Je tu pomerne veľa ľudí. Definuj človeka, o ktorom sa rozprávame." Nikolai naklonil hlavu nabok a tváril sa, že rozmýšľa. Nekompromisný a panovačný pohľad, ktorým ho Isabela obdarovala, mu však rozviazal jazyk. ,,Dopočul som sa o tom dva dni dozadu." priznal napokon, čo ale jeho sestru nepotešilo.
,,Že ma to neprekvapuje." precedila pomedzi zuby a obzrela sa za seba, akoby kontrolovala okolie.
,,Prestaň sa správať ako vystrašená laň a proste ho ignoruj. Mattias je úplne neškodný." upokojoval ju Nikolai a potom venoval úsmev aj mne.
,,V jeho vlastný prospech v to dúfam." potichu uzavrela. V tom istom momente keď som ja zahliadla, že sa k nám dotyčný blíži, si to všimla aj Isabela. Pretočila očami a z pier som jej vyčítala: ,,My o vlku a ten egoista ide, kde počuje svoje meno."
Očividne to nepovedala až tak potichu, aby ju nikto nepočul. Nikolai ju počastoval prísnym pohľadom a obrátil sa na svojho priateľa.
,,Započul som svoje meno priateľu." Prehovoril Mattias, keď ešte ani nebol poriadne pri nás. Aj napriek tomu, že oslovil len jedného, prezrel si každého z nás. A najskúmavejším pohľadom práve Isabelu. ,,Isabel! Som rád, že sa môžeme konečne pozhovárať mimo vravy a rušivých elementov. Pri večery sme nemali tú možnosť."
,,A asi mi tá situácia vyhovovala."
Mattias ignoroval jej poznámku a pobozkal chrbát jej ruky. ,,Ako dlho to je čo sme sa naposledy videli? Určite máš veľa nových vecí. Budem rád ak mi o nich porozprávaš." venoval jej ten najsladší úsmev, aký som kedy videla, až mi prišiel skôr ironický. No ona len stiahla ruku k sebe a nasadila kamenný výraz.
,,Určite ťa nebudem zaťažovať s takými malichernosťami, obzvlášť keď sa tu naokolo deje toľko zaujímavejších vecí." dala sa na jeho hru a jej odmeranosť sa behom sekundy zmenila na obrovskú nevinnosť.
,,Ver mi, že okolie je v porovnaní s tebou ako záhrada v noci. A ty si to slnko, ktoré svojim svetlom rozžiari všetko naokolo a dodá svetu krásu a šťastie." Zostala som sa prekvapene pozerať na výjav pred sebou a prebralo ma až Vittielove zakašľanie, ktoré malo zakryť jeho smiech.
