My name

Misia takmer splnená

Pomaly som schádzala dole schodmi. Počula som hlasy, no boli tlmené, preto som šla ďalej. Zišla som o poschodie nižšie a vydala sa nakoniec chodby. Posledné dvere naľavo, opakovala som si stále dookola. Keď som k nim dorazila, stisla som kľučku a vstúpila dnu. Nikto tam nebol. Na stole som uvidela počítač a rukou som zašla do vrecka na nohaviciach. Kľúč bol stále tam. Toto bola moja príležitosť. Pozrela som na chodbu, aby som skontrolovala, či je čistý vzduch. Všetko bolo v poriadku a nikto v blízkosti nebol. 

Vyrazila som ku stolu. Ukázalo sa, že počítač je zapnutý. O prácu menej. Prezrela som si všetky priečinky na ploche. Nemala som poňatia čo hľadať a ani som nevedela či to nájdem. Zasunula som kľúč do zariadenia a celú pamäť som skopírovala. Zatiaľ čo sa položky kopírovali a presúvali, otvorila som niekoľko dokumentov. Nič zaujímavé. 

Keď už som to chcela vzdať, otvorila som posledný priečinok, ktorý bol však zaheslovaný. Musel byť dôležitý. Bolo to to čo hľadám. No nedostala som sa k súboru vnútri, pretože počítač odo mňa pýtal heslo. Poobzerala som sa okolo seba. Otvorila som každú jednu zásuvku, ktorú som mala v dosahu, ale žiadny záchytný bod. Do kolonky pre heslo som teda naťukala slovo, ktoré mi napadlo ako prvé. Vivien. Súbor sa otvoril a predo mnou sa zjavilo hneď niekoľko dokumentov.

Sama pre seba som sa usmiala a zbežne si prezrela obsah. Počítač zapípal, čo bolo signálom toho, že sťahovanie je dokončené. Na chodbe som započula hlasy, ktoré boli teraz bližšie. Rýchlo som zatvorila všetky okná otvorené na monitore počítača. Keď sa na chodbe začali ozývať aj kroky, po chrbte mi prebehol mráz. Rýchlo som vytiahla kľúč a strčila si ho do vrecka. Postavila som sa zo stoličky a pribehla k poličkám napravo, práve vo chvíli keď sa dvere otvorili a dnu vošiel Vittielo. Tvárila som sa, že si prezerám ich obsah a jeho som si zatiaľ nevšimla. 

,,To bolo rýchle rozhodnutie sa." ozval sa a keď som sa na neho pozrela, spokojne sa usmieval. Prešiel z druhej strany za stôl a sadol si. Opäť som sa otočila na poličky a teraz som už naozaj  pozorovala čo všetko na nich je. ,,Takže, ako si sa rozhodla?"

Chcela som mu odpovedať, no moju pozornosť upútal jeden z alkoholov na poličke. Poriadne som si ho prezrela a napokon sa otočila na Vittiela. ,,Vidím dobre? Je to tá najdrahšia whiskey akú poznám?" zasmiala som sa a postavila sa pred stôl. Sadla som si do kresla oproti nemu a celého si ho premerala. Takmer nebadane sa zamrvil na stoličke. Znervózňoval ho môj pohľad. ,,Čakáš na moju odpoveď pravdaže?" 

Prikývol a nespúšťal zo mňa pohľad akoby sa bál, že mu ublížim pohľadom ak čo i len žmurkne. ,, Snažila som sa tvoju ponuku odhaliť a dokázať, že je to pasca. No nech som ju posudzovala z hoc akých aspektov, na nič som neprišla. Preto mi príde celkom výhodná." polovica z vecí, ktoré som mu povedala nebola pravdivá, no očividne to zabralo. 

,,Takže prijímaš?" 

,,Zatiaľ áno." usmiala som sa a natiahla k nemu ruku. Šokovane sa na ma pozrel a nechápavo nadvihol obočie. ,,Uzatvárame prímerie nie?" spýtala som sa. 

,,Áno." prijal moju ruku, ale nespúšťal ma z očí. 

Nečakal som, že môj návrh prijme tak rýchlo a bez komplikácií. Vedel som, že niečo plánuje a bál som hlavne toho, že to môže ublížiť mojim blízkym. Postavil som sa a prešiel okolo stola k nej. ,,Chcem, aby si išla dnes s nami na večeru. Bude to formálna záležitosť, na ktorej budú vážení hostia, takže pre dnešný večer nebudeš zajatec ale priateľ."

,,Nestala som sa ním, keď som prijala tvoju ponuku?" prekvapila ma svojimi slovami. Nečakal som takúto reakciu, no v podstate mala pravdu. 

,,Dobre, tak inak. Budeš žena, ktorú poznám už veľmi dlho. Pomáhaš mi s biznisom a po dlhej dobe ťa chcem predstaviť otcovi." 

,,Prečo by som ti mala pomáhať?" snažil som sa ignorovať jej ďalšiu otázku, no samoľúbi výraz, ktorý sa jej objavil na tvári ma opäť začal vytáčať. 

,,Žiadne urážky, provokácie ani flirtovanie." oznámil som a sadol si do kresla vedľa nej. Posunula sa bližšie ku mne.

,,Nepopieraj to, Vittielo. Páči sa ti to." provokačne sa usmiala a dotkla sa môjho kolena.

,,Práve si porušila dve z troch pravidiel." zavrčal som, čo ju teraz ale nezastrašilo, práve naopak, povzbudilo ju to k ďalšiemu kroku. Postavila sa a sadla si do môjho lona. Bavilo ju to. A mňa tiež. ,,Ak sa hneď teraz neupokojíš, v pivnici na teba ešte stále čaká matrac." prehlásil som , čo ju trochu zneistilo, ale zliezla zo mňa a sadla si opäť do svojho kresla.

,,Takže? Čo mám predstierať? Mám hrať poslušnú kolegynku z práce, ktorej záleží na svetovom miery a snaží sa zachrániť planétu?" Ironicky sa zasmiala a pokrútila hlavou. ,,Nie som tvoja bábka, to si zapamätaj. Mohli sme uzavrieť dohodu, no nič to nemení na tvojom postavení voči mne, rozumieme si?"

Prezrel som si ju celú a neprestával som žasnúť nad jej povahou. Vždy keď som si myslel, že ju mám dokonale prečítanú, urobila alebo povedala niečo, čo ma prekvapilo. ,,Si temperamentná a odvážna. Nebudem klamať, je to celkom príťažlivé. Ale nie, nemusíš hrať nič. Jednoducho sa drž pravidiel a snaž sa moc nevyčnievať." Na môj údiv, prikývla a zostala ticho. S povzdychom som pozrel von oknom a snažil sa zbaviť všetkých obáv, ktoré sa vo mne začali hromadiť. 

Tešilo ma, že sme uzavreli mier a nemusíme sa ďalej hrať na zajaca a líšku. Aj keď som netúžil po sporoch s mojimi priateľmi, urobil som to, pretože som vedel, že toto je najlepšia možnosť. Keď som sa zbavil pocitu viny otočil som sa na ňu a povedal som: ,,Večera začne o ôsmej. 15 minút pred ňou sa všetci stretneme dole, skús nemeškať. Oblečenie je v skrini, určite tam niečo nájdeš." nevedel som z jej výrazu tváre vyčítať absolútne nič, preto som radšej len dúfal, že prikývnutie, ktoré bolo jej odpoveďou, mi nespôsobí žiadne ďalšie problémy. 

---------------------------------

Po takmer mesiaci som sa vrátila s ďalšou kapitolou. Veľmi sa ospravedlňujem za tak obrovské meškanie ale akosi som nenašla motiváciu ani inšpiráciu na písanie. No a do toho pravdaže škola, aktivity mimo nej a všetky rôzne povinnosti.... no jednoducho som mala v živote teraz veľký bordel ktorý sa mi konečne podarilo upratať <33 Aktuálne mám náladu písať, tak si chcem niečo predpripraviť, aby sa už nič takéto nestalo. 
Ako ste sa mali vy, za tú dlhšiu dobu čo som tu nebola? Opäť som zvedavá na vaše názory ohľadom kapitoly takže budem rada za každé ohlasy. Majte pekný víkend <3333