Aurora Falcone. Najmladšie dieťa Fabiana Falcona, naobávanejšieho muža v Taliansku. Starodávne ideály jej otca jej neumožnili stať sa plnohodnotnou členkou rodinného biznisu a celý život jej prekážali, vo veciach pre ňu inak normálnych.
Jej štyria b...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Sedela som pri toaletnom stolíku a nanášala si na pery druhú vrstvu rúžu. Rozmýšľala som ako dlho bude Eros vybavovať pracovné záležitosti v jednom z barov, kam ma práve bral. Vždy ma potreboval mať pod dohľadom, čo bolo niekedy dosť otravné, no pri takýchto príležitostiach mi to viac než vyhovovalo.
Na chodbe som začula kroky, ktoré určite patrili Maximovi. Otec mi nikdy nedovolil učiť sa biť, alebo aspoň brániť, pretože "to žena nepotrebuje vedieť, pokiaľ má pri sebe 4 schopných mužov". Ak myslel mojich bratov, pochybovala som, že vie o vzťahoch medzi mnou a nimi. No nikdy som sa viac nepýtala. Len som vždy so sklonenou hlavou a zamietnutím odišla z jeho pracovne. Tak som sa zopár vecí naučila sama. Rozoznávať kroky, bolo to prvé čo som v mojich 14 rokoch začala trénovať.
Keď sa kroky blížili k mojim dverám, počula som, že spomaľuje. Vzala som do ruky náušnicu a zavesila si ju na ucho. Kroky zastali a skôr ako stihol Maxim zaklopať zvolala som: ,,Môžeš vôjsť."
Po pár sekundách zaváhania, otvoril dvere a vošiel dnu. ,,Otec ťa volá k sebe."
S povzdychom som vzala druhú náušnicu a zavesila si ju na druhé ucho. ,,Čo potrebuje?" Postavila som sa, zasunula drobnú stoličku pod stôl a obzrela sa v zrkadle. Napravila som si šaty a podišla som k posteli.
,,Neviem. Pravdepodobne ti chce dať darček k narodeninám." Maxim sa oprel o zárubňu dverí a prezrel si ma od hlavy po päty. ,,Kam ideš?" podozieravo na mňa pozrel a potom precedil pomedzi zuby: ,,A s kým ideš?"
,,Ani jedno z toho nie je tvoj biznis." Vzala som malú čiernu kabelku so zlatou retiazkou, ktorá bola na posteli a zbalila do nej najpotrebnejšie veci. Prehodila som si ju cez rameno a podišla k dverám. ,,A myslím, že máš pravdu." usmiala som sa a vyšla na chodbu. Maxim za mnou zavrel dvere a poľahky ma dobehol.
,,Eros vyletí z kože, keď zistí, že si niekde šla bez neho." znova si ma prezrel. ,,A takto oblečená."
Usmiala som sa a pri tom ako sme schádzali dole schodmi som mu odpovedala: ,,Maxim. Nehraj sa prosím na kvôčku, stačí, že sa tak správa tvôj brat."
,,Je to aj tvoj brat." pri poslednom slove ho striaslo. Nenávideli sa a ja som to dobre vedela. No obaja sa správali rovnako, keď išlo o mňa. Eros bol náš nevlastný brat, no ich nenávisť voči sebe pramenila z niečoho iného. Z niečoho o čom vedeli len oni dvaja.
,,Ja to dobre viem. A toto ti poviem, len z jedného dôvodu a tým je, že už si sa dosť dlho dobre nevyspal. Netuším či je za tým konečne nejaká slečna, alebo len práca, ale je to na tebe vidno. A keďže viem, že by ti táto neinformovanosť o tom kde som a s kým som trhala žily a bol by to ďalší dôvod prečo by si nespal, poviem ti to." Pretočil očami ale myklo mi kútikmi úst. ,,Idem do baru a nemusíš sa ničoho obávať, pretože tam idem s Erosom. Potrebuje niečo vybaviť, tak mi navrhol aby som šla s ním."
