Fragrance of Feelings

Chapter 25

"Čo bola najbizarnejšia vec, o akú si sa kedy pokúsil?" Odchlipla som si po piatich zdĺhavých kolách, v ktorých som sa musela Flynnovi vyspovedať ohľadom svojich fádnych vzťahov, najtrápnejšom momente vo svojom živote a taktiež nezabudnuteľnom zážitku na svoju prvú menštruáciu, zatiaľ čo ja som z neho dokopy nevytiahla takmer nič. "A už sa neopováž vycúvať!"

"Neviem, či je najbizarnejšia, ale napadla mi ako prvá, takže..." vyprskol do smiechu. "Mal som dvanásť rokov a bol som na natáčaní Fingovaného pohrebu v Taliansku. Raz večer sme s kamarátmi počkali, kým sa všetci dospelí opili do nemoty a hneď potom sme sa ich pokúsili presvedčiť, že sme práve zotreli výherný žreb so sumou tridsať miliónov eur. Mala si vidieť tie ich natešené výrazy. Bolo to v dobe, keď ani jeden z obsadených nebol hviezdou, keď sme ledva zohnali sponzorov, a keď Henry Jerem, ktorý film režíroval, ani len sám netušil, či o snímky bude aspoň nejaký záujem. Všetci sa tam bozkávali, smiali a tancovali, no a potom," uchechtol sa a dopil zvyšok svojho vína. "Potom ma zhodili z útesu do mora a nechali ma rozbiť si hlavu."

"To veľa vysvetľuje," zaironizovala som.

"Ha - ha, strašne vtipné," poznamenal. "Každopádne to bola asi najviac adrenalínová vec, akú som kedy urobil."

Prekvapene som nadvihla obočie. "Naozaj?"

"Áno," pritakal Flynn. "Je to pekná spomienka."

"To hej, ale v pomere bizarnosti môjho života je celkom..." pátrala som po správnom výraze, kým na mňa Flynn zaujato hľadel, "...slabá."

"Vážne, Rose?" spýtal sa pochybovačne a znovu si nalial plný pohár. "Čo teda spôsobilo najväčší adrenalín tebe?"

"Najväčší adrenalín?" zamyslela som sa. "Asi... Asi to bude jeden nemilý večer z obdobia, keď som mala pätnásť rokov a zrejme najhoršie možné vyhliadky do budúcnosti. Raz som sa s kamošmi opila v meste a z nejakého dôvodu som si myslela, že bude skvelý nápad ukradnúť susedovu motorku a krúžiť na nej okolo policajnej stanice. Samozrejme, chytili ma asi po desiatich minútach môjho vrcholového výkonu a kvôli tomu veľmi nepeknému záznamu, ktorým ma obdarovali, som bola takmer vyhodená zo školy."

Zahryzla som si do spodnej pery a sklenený pohár som nepokojne zovrela v prstoch. Očkom som mrkla na jeho obsah, ktorý teraz balansoval nebezpečne na úrovni nuly a následne som pohľadom znovu spočinula na Flynnovi.

Len čo sa však moje oči stretli s jeho kamenným výrazom a priestorom obývačky sa rozhostilo mrazivé ticho, uvedomila som si, ako úboho moje slová vlastne zneli. Prirodzene, nie som Daphne Abbottová, Abigail Bloomová ani Harry Bennet, nenarodila som sa s brilantnou predispozíciou mať zaujímavý život mimo väzby doznievajúceho komunizmu a spomienky na svoje nezabudnuteľné zážitky zo seba nedokážem chrliť tak, aby zneli vzrušujúco.

Mrazivo nekomfortné ticho trvalo ešte niekoľko hanebných úderov môjho vyplašeného srdca, potom sa ale Flynn začal bez rozmyslu triasť. Najprv pomaly, potom prudšie, pery skrivil do uštipačnej grimasy a napokon vybuchol do smiechu tak hlasného a úprimného, až svoj pohár musel položiť na stabilne rovný povrch stola.

"Doriti, Rose, neprestávaš ma udivovať," zapišťal pomedzi okovy smiechu. "Pripomeň mi, aby som ťa nikdy nenaštval, pretože keď si mi v prvý deň nášho stretnutia rozprávala o svojej búrlivej mladosti, predstavil som si kradnutie koláčikov alebo fajčenie za budovou školy. Rozhodne nie toto, ty motorkárka."

Tvár som okamžite skrivila do nadurdeného úškľabku. "Štveš ma v jednom kuse."

Flynnov smiech naďalej neutíchal. "Počkaj, ako si ale odtiaľ, dopekla, tú motorku vôbec dostala? Odkiaľ si mala kľúče? A prečo si vôbec nespomenula to, ako je možné, že si ju vedela šoférovať?"