Fragrance of Feelings

Chapter 24

Tých pár minút, počas ktorých ma Flynn nepodpichoval ani nečastoval primitívnymi poznámkami, ma priviedlo do extatického stavu určitej formy hypnózy, vďaka ktorej som úplne prestala registrovať to, čo sa okolo mňa dialo.

Okrajovo som síce vnímala, že Flynn so Zackom o niečom horlivo konverzoval, smial sa a každú voľnú sekundu sa obzeral na auto za nami, zatiaľ čo Zack s kamennou tvárou sledoval poloprázdnu cestu, odpovedal Flynnovi na všemožné pripomienky, pričom si raz za čas čosi nezrozumiteľne zašomral popod nos - čo bola v konečnom dôsledku pravdepodobne neslušná narážka na nejakého neohľaduplného vodiča. Do reality ma však vrátilo až sté prehratie Flynnovej vety v mojej hlave, ktorá sa tam uplynulú chvíľu točila ako pokazená platňa.

"Čo tým myslíš, že ideme k tebe?" dostala som zo seba dychtivosť po zmysluplnej odpovedi. "Chcem ísť domov!"

Flynn sa po nezrátateľný raz spokojne otočil a zo zadného okna vykukol na auto, ktoré nás sledovalo. "Veľmi rád by som vyhovel tvojej požiadavke, Rose, ale aktuálne máme v rukáve eso neprehliadnuteľnej veľkosti," odvetil pomedzi úsmev.

Nechápavo som sa zamračila. Bolo mi ukradnuté, že máme v pätách niekoho, kto sa nás bude pokúšať dostať na zajtrajšiu titulku bulvárnych novín. Dnešok pre mňa predstavoval už viac než dosť.

"Spomínam si dobre, ak si pamätám, že si Emme Daltonovej ešte pred pol hodinou prízvukoval, aby za nami nikoho neposielala?" snažila som sa mu pripomenúť ten zdanlivo podstatný moment, ktorý mu akosi vyfučal z mysle.

Flynn svoj zrak reflexne odlepil od fotoreportéra Gerarda, ktorého sme mali v závese štyroch kolies a očami spočinul na mojej zmätenej maličkosti. "Povedal som to preto, aby to urobila," vysvetlil mi. "Reverzná psychológia."

Môj mozog sa asi akrobatickým kúskom vyhol vlne, na ktorú bol teraz naladený ten Flynnov, pretože jeho veta pre mňa predstavovala celkom cudzí jazyk. Pohľadom som začudovane preskočila z neho na Zackovu jazvu a späť na neho, no keď sa ani po tomto úkone os Zeme nevyklonila a v mojej hlave nenastal žiaden moment osvietenia, ruky som predostrela pred seba v nanajvýš začudovanom geste.

"Z akého dôvodu by si, pre všetkých svätých, chcel, aby ťa nejaký dotieravý fotograf sledoval až domov?" spýtala som sa.

"A - a - á, nebudú ma sledovať až domov," vyvrátil mi Flynn, pokrútil hlavou a ukazovákom nesúhlasne zašibrinkoval vo vzduchu. "Z toho by som vyvodil vážne právne následky. Už vyše mesiaca majú dovolené ísť maximálne po príjazdovú cestu."

Zamračila som sa. "Tak načo je teda dobré, aby ťa sledovali? Aby vedeli, akou rýchlosťou šiel tvoj šofér?"

"Si stratený prípad, Rose," zašomral si a sklamane pokrútil hlavou. "Zbytočnosť tejto otázky dosiahla také rozmery, že ani nemám chuť aplikovať naše pravidlo."

"Tak to som ťa musela fakt dostať," zamrmlala som a pozrela som na povedomú Carnarvon Street, ktorej nápis sa akurát mihol za oknom.

Flynn sa zhlboka nadýchol a znovu zasunul kovovú záklapku medzi nami a priestorom pre šoféra. "Zack nám zastaví pred začiatkom príjazdovej cesty, a kým si budeme spokojne vykračovať ku mne domov, Gerard nám splní želanie a niekoľkokrát nás s radosťou odfotí."

Pochybovačne som nadvihla obočie. "To je tvoj plán?"

"To je náš plán," odpovedal mi. "Snáď si nezabudla, že musíme zaznamenať celú našu cestu za vzťahom. Nemôže to prísť zo dňa na deň."