Fragrance of Feelings

Chapter 14

V určitom bode svojho života som sa presvedčila o tom, že celý svet funguje na verejne neznámych, no za to veľmi presne stanovených zákonoch. Keď sa stane niečo zlé, vzápätí sa stane niečo dobré. Keď niekomu urobíte niečo, čo sa vymyká hraniciam morálnych zásad, vráti sa vám to v podstatne horšej forme a najmä vtedy, keď nie ste ani trochu pripravení. Keď vám prejde niečo, čoho ste sa báli, vzápätí príde niečo, čo ste nečakali ani v najhoršom sne a bojíte sa toho väčšmi, než čohokoľvek iného.

Na týchto a mnohých ďalších zákonoch sveta je však niečo zákerné. Hoci sú vymedzené naozaj veľmi konkrétne, akosi sa na ne zabúda. A keď sa nám opäť pripomenú a my si spomenieme na ich neodkladnú dôležitosť, zväčša už býva mimoriadne neskoro.

V takej situácii som bola teraz. Celý včerajšok som sa trápila nad tým, ako zvládnem rokovanie s dodávateľmi, a keď už všetko vyzeralo tak, že je s tým pokoj, znenazdajky sa objavila prítomnosť Matthewovho otca a s ňou aj druhý dych rodu Hendersovcov.

"Tamtí sú z Francúzska. Grasse," pošepkal mi Matthew do ucha, kým sme sedeli pri obrovskom okrúhlom stole v jednej z konferenčných miestností TROJE a čakali sme, kým sa na rokovanie dostavia úplne všetci.

Pozrela som smerom, ktorým kývol hlavou a zbadala som dvoch pánov v tmavomodrých oblekoch, ktorý si práve sadali priamo oproti nám. Určitým spôsobom mi smiešne pripomínali slovenských vlakových výpravcov, vďaka čomu sa mi zacnelo za domovom.

Richard Henders sa vedľa mňa nečakane pomrvil, čím upútal môj pohľad. Otočila som hlavu k svojej ľavici a oči sa mi stretli so znamenitou zeleňou, ktorú som poznala až priveľmi dobre. Pery držal pevne zovreté, okolo kútikov úst sa mu značili vrásky a šedivé vlasy mu hoveli na vrchu hlavy, čím bola serióznosť jeho osoby načisto spečatená.

"Dior si od nich každú sezónu robí predobjednávku na desať kilogramov rúžového oleja, aby vedeli, či bude naozaj kvalitný," prehovoril na mňa hrubým a hlbokým hlasom. V okamihu mi bolo jasné, že rovnako ako jeho syn, si aj on dopraje svoju dennú dávku tabaku a kvalitných cigár.

"To znie rozumne." Prikývla som a pohľad som opäť uprela pred seba. "Čo od nich berieme my?"

"Prevažne jazmín a levanduľu, ružový olej nám väčšinou dodávajú tamtí Belgičania." Posunkom ukázal na snedú ženu s vysokým mužom, ktorí si práve niečo horlivo zapisovali.

"A vidíš tú ženu so štipcom vo vlasoch a okuliarmi s červeným rámom?" Ukázal Matthew na staršiu pani sediacu päť ľudí od nás. "Tá je z Tureckej Antalye a ceny, ktoré pýta za kvety sú nehorázne. Na ňu si dávaj obrovský pozor."

Kútikom oka som pozrela na jeho vlasy, ešte vždy rozcuchané, hoci jeho snaha zakryť to bola naozaj pozoruhodná. "Mám tu mať aj nejakú špeciálnu úlohu?" zašepkala som, keď sa miestnosť zaplnila takmer na doraz.

"Nechaj to na mňa." Matthewov pohľad sa stretol s tým mojím a blízkosť jeho kolosálnej zelene ma priviedla do rozpakov. "Hlavne dávaj pozor a uč sa."

Stolička vedľa mňa zavŕzgala, Matthewova vyšportovaná postava sa postavila a odrazu spočinuli všetky oči na ňom. "Prajem vám všetkým pekný deň, dovoľte mi vás privítať ako každý rok znovu na pôde tejto firmy. Je to po prvýkrát, čo tu stojím ako riaditeľ namiesto svojho otca, a preto by som vám na úvod chcel prejaviť obrovskú vďaku za spoluprácu, ktorá medzi nami funguje už dlhé roky. Budem rád, ak to takto bude pokračovať čo najdlhšie a verím, že všetky prekážky, ktoré sa nám postavia do cesty, spoločnými silami prekonáme," rozprával výrazne a plynulo, no cítila som, že jeho prejav je nacvičený, nad čím som mala chuť prevrátiť oči. Podobné formálne reči ma vedeli vytočiť.