Chapter 23

70 17 19
                                    

"Kam ideme?" lapala som po dychu, kým som ťarbavo cupitala za Flynnom.

Flynnovi sa - na rozdiel od mojej jedinečnej neschopnosti fungovať ako normálny človek - podarilo i popri stálom rytme prehnane rýchlej chôdze otrávene zakloniť hlavu a čosi si nepostrehnuteľne zamrmlať popod nos, čo však rozhodne neuhasilo moju dychtivosť po normálnej odpovedi. Práve naopak, úspešný výsledok tohto jeho nemožného akrobatického kúsku pod vplyvom alkoholu ma ešte väčšmi vytočil.

"Flynn, nemôžem s tebou odísť!" zahučala som. "Som tu s Matthewom, ktorý ma prinajmenšom pochová za živa, keď zistí, že som nepracovala na tom, kvôli čomu tu vlastne som!"

Flynn sa na mňa obzrel ponad rameno, akoby sme boli v spomalenom filme a znechutene sa zamračil, no naďalej mlčal. Opovážlivo urobil ďalší rezký krok vpred, v dôsledku jeho dopadu mu na hlave prehnane hravo poskočili neposedné kučery a ja som musela pripomenúť svojim zvráteným hormónom fakt, že od tohto magora očakávam spoluprácu ústami len čisto v záujme dialógu.

"Ako si vôbec predstavuješ, že sa dostanem domov?" ďalej som sa vypytovala.

Môj hlas mu musel absolútne unikať, pretože tá naliehavosť v jeho znení dospela do takého štádia, že som sa sama nedokázala ignorovať.

Flynnovi to však problém očividne nerobilo. Hlavu otočil späť do pôvodnej polohy, naďalej mieril priamo k východu, ktorý sme mali čoraz bližšie a s maximálnou ľahostajnosťou ma nechával bežať vo svojom závese. Ostávala mi len jediná možnosť.

"Mohol by si mi konečne odpovedať?!" vyprskla som tak brutálne, až ma vlastný hlas zabolel v hrdle a spolu s vychrlením svojej žiadosti som tvrdohlavo ostala stáť uprostred vopred márnivého pohybu.

Flynn sa podvolil, taktiež zastal a s unudeným povzdychom sa na mňa otočil. "Príliš veľa otázok, Rose."

"Nikam s tebou nejdem," vyhlásila som a ruky som si prekrížila na hrudi. "Svoj kabát mám stále u tej zmaľovanej hostesky, s nikým som sa nerozlúčila a ani náhodou nemám náladu zakrádať sa von s niekým, kto ma má úplne na háku."

Flynn nado mnou prevrátil očami. "S kým by si sa už len chcela ísť rozlúčiť? S Harrym Bennetom?"

Zrejme sa rozhodol zápasiť so mnou o korunu neoblomnosti, pretože po mne zopakoval tvrdošijné gesto a ruky si taktiež prekrížil na hrudi.

"Nie, na toho človeka by som chcela čím skôr zabudnúť. Mala som na mysli skôr..." začala som, keď mi odrazu došlo, že tam vnútri skutočne nie je nikto, kto by stál za zmienku.

V hlave sa mi vynoril nepekný obraz zbabelých výrazov Tiny a Noaha po tom, čo ma Bennet slovne napadol a hlava dala pokyn frustrovaným emóciám, aby sa odzrkadlili na mojej tvári.

Flynn sa triumfálne usmial, akoby presne takúto reakciu očakával. "Nerád to hovorím, ale momentálne som tvojou najvhodnejšou možnou spoločnosťou."

"A čo môj kabát?" skepticky som sa opýtala.

"Svoje veci tam mám tiež, takže asi dievčaťu splníme sen a dovolíme jej, aby mi zajtra ráno zavolala s informáciou, že som si tu niečo zabudol," nadhodil. "Ešte nejaké zbytočné otázky?"

Prevrátila som očami. "Moje otázky nie sú zbytočné."

"Sú otravné."

"Sú potrebné," zahriakla som ho. "Napríklad mi skús zrozumiteľne vysvetliť, ako sa ideme teraz dostať domov."

Flynn si povzdychol. "Ide o typ motorového vozidla, ktoré je najčastejšie poháňané benzínovým, naftovým alebo ele-"

"Panebože," kapitulujúco som pokrútila hlavou. "Nepotrebujem od teba celú stránku Wikipédie."

Fragrance of FeelingsOù les histoires vivent. Découvrez maintenant