Fragrance of Feelings

Chapter 12

Následné týždne sme vpadli do rutiny. S tetou Jess sme zvykli večerať obrovské porcie cézarského šalátu a rozprávali sme sa o Kanade a Slovensku. Vec, ktorá ju napríklad veľmi prekvapila bola, že na Slovensku si kupujeme mlieko v krabiciach. V Kanade si ho vraj kupujú vo vreckách, no na otázku, čo je ekologickejšie, sme odpoveď nenašli.

Čo naopak prekvapilo mňa bolo zistenie, že teta Jess má diabetes prvého typu a Kanada tiež pacientom neprepláca celú liečbu. Rozprávala som jej o slovenských problémoch s poisťovňami, no ona ma uistila v tom, že to pre ňu nie je žiadna novinka.

Veľmi často sme tiež konverzovali o jej príhodách z čias, keď zanietene cestovala po svete. Dozvedela som sa napríklad, že v Nemecku nemá rýchlostný limit až šesťdesiatpäť percent diaľnic alebo že najmenší druh vtáka na svete žije na Kube a volá sa Čmeľovec Kubánsky - kolibrík o veľkosti včely.

Večery som trávila na telefóne s Daphne, ktorá sa už klasicky v práci zašívala. Stále zanovito odmietala uveriť tomu, že mi Henders ponúkol miesto zástupkyne riaditeľa len na základe toho, že nepôjdem na vysokú. Nazvala to hotovým barbarstvom. Vraj mi Matthew zámerne bráni v ďalšom rozvoji, pretože vie, že o pár rokov by som ovládla svetový trh, a preto ma chce iba pre seba. Tiež ho nazvala psychopatom, ktorý sa ma snaží držať pod kontrolou tým, že bude robiť veškerú prácu so mnou a vraj o tom svedčí i fakt, že mi vybavil ubytovanie len preto, aby vedel, kde bývam. Jeho celková ponuka jej inak prišla nespravodlivá. Trvala na tom, že iní ľudia musia drieť celé ich životy na dosiahnutie nejakej pomyselnej méty, no potom je tu Matthew, ktorý zdedí firmu po ocinkovi a snaží sa do toho namočiť aj iných ľudí. Necítila som sa z jej slov najlepšie, no aspoň som poznala jej úprimný názor.

Čo sa týkalo mojej novej práce, po prvých piatich dňoch som sa ako-tak osmelila Matthewovi začať dôverovať. Poveroval ma väčšinou opravou spackaných faktúr, tvorbou cenových ponúk, či preskúmavaním dohôd, ktoré TROJA uzavrela so svojimi dodávateľmi, čo mi šlo v podstate od ruky. Viacmenej ma nenútene presvedčil o tom, že svoju bláznivú ponuku myslí aspoň nateraz seriózne. A to sa mi stále rátalo.

A tak, po pár vzrušujúcich týždňoch, počas ktorých som sa dozvedela mnoho zaujímavých faktov o histórii firmy, spoznala som výrobné oddelenia a bola som oboznámená so základným chodom firmy, som ďalší štvrtok v poradí opäť vkročila do TROJE pár minút pred ôsmou ráno, pričom ma gigantický portrét Hendersa seniora povzbudil na bojové naladenie sa do práce. A rovnako ako každé ráno, tak aj dnes som opatrne stlačila studenú kovovú kľučku bielych dverí a s maličkou dušičkou som vstúpila dnu.

"Dobré ráno, Damonová," pozdravil ma Henders ako inak zahrabaný obrovskou kopou papierov.

Bol to zvyk. So stiahnutým žalúdok som docupitala do kancelárie, zrakom som prebehla po jeho oduševnenom pracovnom nasadení, následne sa zahral s mojím priezviskom na jazyku bez toho, aby mi venoval pohľad a pozornosť naďalej upriamoval na dočmárané hárky papiera pred sebou. Nič viac, nič menej. Avšak tento štvrtok bol niečím iný.

"Doniesol som ti kávu."

Nedalo by sa povedať, že by sme sa za uplynulé dni spolu naučili vychádzať. Väčšinu času sme sa zaryto ignorovali a našu komunikáciu sme obmedzili len a len na témy týkajúce sa práce. Preto som skepticky podišla k jeho stolu a pozrela som na dva keramické poháre kávy. Z jedného už bolo odpité a z oboch postupne stúpali obláčiky pary, ktoré rozširovali silnú vôňu, presne charakteristickú pre Matthewa Hendersa.

"Primiešal si mi tam niečo?" Pozrela som naňho.

Matthew sa zasmial a papiere spred seba odsunul nabok, čo ma na moment obralo o dych. Nikdy predtým som nepresiahla takú hranicu dôležitosti, že by kvôli mne odložil prácu, no on ani náhodou nevyzeral, že by to považoval za neobvyklé. Ruky v čiernej košeli si položil na povrch skleneného stola a uprel na mňa svoj zelený pohľad.