Sedmokrásky. Sú nežné a jemné ale aj veľmi silné a nevzdávajú sa preto vedia žiť aj v chlade. Sú liečivé. Májú schopnosť hojiť rany aj z vonka, aj z vnútra. Zvyčajne majú rady spoločnosť ale vedia sa aj izolovať. Sú krásne aj z vonka, aj z vnútra. S...
Prebudila som sa z môjho rozmýšľania, konečne som vyšla z mojej postele a išla som do kúpeľne. Vykonala som rannú hygienu a potom som si to namierila do kuchyne. Kuchyňa. Ďalšia vec, ktorú zbožňujem. Tá naša je priestranná a príjemne do nej práve nakúka slnko. Asi každý deň u nás svieti Slnko, keďže bývame v Taliansku v Kampánii na pobreží Amalfi.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Najedla som sa a s mojimi dlhými šatami až po členky som prešla bosá ako vždy cez kuchyňu do našej záhrady. Záhrada. Ďalšia vec, ktorú zbožňujem. Vlastne je to moja najobľúbenejšia časť nášho domu spolu s knihovňou. Je veľká, s monoho kvetmi, krásna zelená tráva, malé jazierko, stromy a zas kvety. Hlavne sedmokrásky. Sú moje najobľúbenejšie.
Zobrala som si jednu rozčítanú knihu, ktorá ležala na drevenom stolíku. Ľahla som si s ňou na trávu - ach ako ja milujem dotyk trávy. Je to detektívka a zároveň vlastne aj román. Neviem, ešte koľko dlho to bude predomnou tajiť a skrývať. No nehodlám čakať viac. Ak sa mi to nechystá povedať ona, tak to musím zistiť ja. - prečítala som prvé tri vety z knižky. Situácia sa dá perfektne porovnať s tou mojou. Kto je môj otec? Túto otázku si kladiem vždy. Keď som sa opýtala túto otázku mamy, jej odpoveď znela: " Je to nebezpečný človek, Bell". Nemienila sa k nemu vyjadrovať viac. Už nemôžem čakať viac a viac. Predsa nemôžem vedieť kto je môj otec? Mám právo vedieť, že kto je. A som pripravená zistiť to. Ešte dnes. Dnes? Dnes. V podvedomí som tušila, že je priskoro, no kedy keď nie dnes? Už ma nebaví čakať. Možno, že môj otec je nebezpečný, ale potom musím byť nebezpečná aj ja. Mám takú istú krv ako on. Viem, že cesta k nemu nebude ľahká. Musím sa pripraviť a využiť všetko, čo ma mama učila. Som pripravená zistiť kto je môj otec. Aspoň ho iba uvidieť, porozprávať sa s ním... Ako dcéra a otec. Toto potrebujem. Len toto. Len toto by mi stačilo a potom by som sa vrátila k mame. Nemôžem ju nechať samú. To by bolo odomňa neslušné a chamtivé. Ona je tá, čo ma vychovala. Ona je tá, ktorej som vďačná až do konca môjho života. Napíšem jej list, aby vedela čo idem urobiť. V noci jej ho dám do kúpeľne. Keď sa zobudí asi ju porazí. Nechcela by som zažiť ten strach čo ona o pár hodín prežije.
Takže už len zistiť kde žije môj otec. A viem presne ako to urobím. Moja mama mi zakázala čo i len vstúpiť do jej pracovne. Tam, musí mať všetko. Všetky jej tajomstvá. Nie len o otcovi, ale aj o sebe. Aj mama čosi skrýva. Dobre ale to neni podstatné. Teraz ma zaujíma otec.
V noci. V noci pôjdem do pracovne. A pôjdem hľadať môjho otca. Či sa to mojim rodičom páči alebo nie. To, čo robím je správne. Aspoň si to myslím.
*** Môj čas prišiel. Je 23:50. Ani nemôžem uveriť, že toto robím. Či som ja hlúpa. Dúfam, že v tej pracovni mama niečo bude mať. No musí, ak tam mám teda zakázaný vstup. Mama musí spať. Chúďa mama, ani nevie, že sa chystám spáchať samovraždu. Ha ha. No vtipné. Vážne sa posielam na samovražednú misiu. Moja mama si myslí, že sladko spinkám, no ja som oblečená v posteli, zbalená a pripravená odísť hľadať môjho "nebezpečného" otca. Ježiš, už sa vytrep z tej postele! Dobre, dobre. Moje rozmýšľanie prerušilo moje podvedomie. Vyšla som z postele, zobrala batoh a snažila som sa vyjsť z izby čo najviac potichu ako sa to dalo. Pracovňa mojej mamy bola o poschodie vyššie. Preboha, nestačilo jej to dať na 1. poschodie? No, to znamená, že musím ísť po schodoch. Ďalšia výzva, pretože podlaha je tu drevená. Hmm, aké skvelé. Vyšla som na prvý schod. Hmm celkom pohode. Vyšla som na druhý, tretí, štvrtý a piatYYY. Schody vydali zvuk. Srdce mi bilo o stošesť. Zadržala som dych na 5 sekúnd. Okrem zvuku, ktoré vydal piaty schod, som počula len tlkot svojho srdca. Vydýchla som. Ani neviem načo som ten dych zadržala. Premýšľala som nad tým, že keby sa tu zjavila mama asi by som jej ťažko vysvetľovala oblečená, s batohom, že čo robím. Výhovorku by som asi nenašla. Musím si dávať pozor.
Úspešne som vyšla po všetkých schodoch a snažila sa nezablúdiť v tomto veľkom dome. Svietila som si baterkou. Moje nohy smerovali k veľkým dverám. Pred otvorením dvier som zaváhala. Predsa, to je len miestnosť v ktorej som nikdy nebola. Možno iba raz v živote som jedným očkom zablúdila dnu. Veľké dvere som konečne otvorila a porozhliadla sa po miestnosti. Veľká miestnosť s veľkým stolom uprostred a veľkou stoličkou za ním. Musím uznať, že mama mala vkus. Veľké poličky, skrine a komody boli zapratané rôznymi papiermi, mapami a rôznymi vecami. Bolo to tam však zorganizované a upratané. Následne som do pracovne vstúpila a zatvorila za sebou opatrne dvere. Od toho schodu som bola tichá ako myška. Mojimi vankúšikmi na prstoch som jemne prešla po drevenom stole. Prach tu nebol. Mama musela navštevovať jej pracovňu často. Položila som batoh na zem a pustila som sa do hľadania. Začala som u stola. Prehľadala som všetky šuflíky, no v stole nič. Išla som na skrine - nič. Komody - nič. Poličky - nič. Nikde nič. Prehľadala som naozaj všetko. Strávila som tu minimálne hodinu. Neostávalo mi nič iné, len sa zúfalo vzdať. Je to úplne na nič. Bola som už zmierená s tým, že otca nikdy nenájdem. Môj plán zlyhal. Od smútku som sa silou oprela o skriňu chrbátom a pomaly sa šúchala na zem. No v tom, sa skriňa začala otvárať. Začala sa otvárať ako normálne dvere. Začalo sa otvárať ako dvere do tajnej miestnosti. Rýchlosťou blesku som sa postavila na moje nohy. ÁNO!! To je ono! Je to tajná miestnosť. To, čo som uvidela ma zaskočilo. Môžem vám potvrdiť, že moja brada bola až na zemi a moje oči boli vo veľkostiach mandaríniek. Pozerala som sa do skrytej miestnosti v mojom dome, v ktorej moja mama skladovala prisahám všetky druhy pištolí, zbraní, oblekov,... Už som vám spomenula, že som obrovský milovník zbraní? Nie? Dobre, tak ste sa to dozvedeli teraz. No videla som tu aj 2 krabice. Nie veľké ani nie malé. Boli také stredné v tvare kocky. Prišla som k nim, na jednej bol nápis môjho otca :Tommaso Damoroline druhá bola s nápisom mojej mamy MeredithAldaine. Vydala som sa otvoriť najprv tú otcom.
Otca som mala prečítaného za 15 minút. Viete čo som zistila? Že je MAFIÁN. Áno. Môj otec je mafián. Ešte neviem aké tam má postavenie ale ja to zistím. Už viem, čo mama myslela pod slovom "nebezpečný". Neviem prečo to beriem normálne, mala by som byť od strachu dosratá, no nie som. A ešte jedna vec. Bola tam adresa. Adresa v meste Salerno. Vraj tam žije jedna žena a vie skoro všetko o mojom otcovi a je lojálna a dá sa jej dôverovať. A vie aj kde môj otec býva. Takže všetko. Už nemám veľa času. Z tadeto do Salerna je to nejaká hodina a pol. Ale hodina a pol bicyklom. Áno. Bicyklom. Nemôžem naštartovať auto, to by mamu zobudilo a predpokladám, že autobusy nechodia o takomto čase. Takže super. V tej miestnosti je ešte aj nejaká taška tak si ju zoberiem a nahádžem do nej pištole, dýky, nožíky, zásobníky. Hmm kto by povedal, že také milé a zlaté dievča bude robiť toto? Tašku som mala takmer plnú, naplnenú všemožnými zbraňami. Ešte som vybrala z krabíc papiere, aj môjho otca a mamy. V jednej ruke som mala tašku so zbraňami a v druhej papiere. Tie papiere som potom dala do môjho ruksaku, ktorý som si zabalila skorej. Mala som v ňom nejaké peniaze a oblečenie. Zavrela som tajné dvere od skrine a dala do poriadku, potichu pracovňu. Cestou dole som si dala pozor na piaty schod a išla som dať mame papier do kúpeľne. Ešte som na ňu vykukla z chodby do jej izby a usmiala som sa. "Neboj sa mama, ja sa vrátim," potichu som pošepkala.
Vyšla som von z domu, posledný krát som zahľadela na náš dom a išla som si položiť veci do bicykla. Odišla som.
Podľa mapy som išla už asi takých 35 minút, kým ma niečí mužský hlas nezastavil.
"Ale, ale, ale. Koho to tu máme?"ozval sa za mnou chladný a strach naháňajúci hlas. Do riti, čo mám robiť.
toto je 2. kapitola, je dlhšia ako tá 1. no kapitoly budú väčšinou takto dlhé. dúfam, že sa vám príbeh bude páčiť, mňa písanie tohto príbehu nesmierne baví. čo skrýva jej mama? ako dopadne Bell a kto ju zastavil? PS: ospravedlňujem sa za gramatické chyby 🌼
