♡1. kapitola ♡

17 2 0
                                    

Slnečné lúče slnka. Biele čisté obliečky. Čvirikanie vtákov. Zvuk mora. Príjemný vánok teplého vetra. Vôňa kvetov.
Milujem svoj život. Moju mamu. Seba. Kvety, trávu, stromy, teplo, more, piesok, jedlo, vodu.. Všetko čo mám.

"Dobré ráno Bellona," prišla do izby mama a s úsmevom ma zdravila.
"Dobré, mama," odzravila som sa a úsmev jej opätovala.
Uvedomovala som si, že akú úžasnú matku mám. Vychovala ma sama. Bez otca. Bez otca, ktorého som v živote nevidela. Neviem kde je, čo robí, ako sa má, či vôbec žije. No mojej mame to nevyčítam. Hovorí, že je to nebezpečný človek a nechcela aby som žila v strachu.
Neviem prečo ale myšlienka na to, že môj otec je "nebezpečný" človek, ma priťahuje viac a viac k tomu, aby som zistila kto je zač. Myslím, že na to aj tak skôr či neskôr niekedy prídem. Musím.
Moja mama to musí vedieť, že ma to ťahá k tomu, aby som zistila kto to je. Myslím si, že aj preto ma pripravuje celý môj život. Tuší, že to príde.
Dala mi prečítať všetky knihy v našej veľkej knihovni, učila ma bojové umenia, učila ma ako strieľať, učila ma finančnú gramotnosť, psychológiu, učila ma ako sa slušne správať, ako byť silná, ako vyjednávať, manipulovať, meditovať, ako sa starať o kvety,.. Všetko. Bola som vzdelávaná doma. Preto som taká aká som. Som viac múdrejšia a vyspelejšia ako deti v mojom veku, ktoré sa učia v klasickej škole. Preto ďakujem, za to, akú mamu mám. Že sa nevzdala a nevzdáva sa, a vychovala ma s láskou a starostlivosťou. Preto jej ďakujem, že zo mňa vychovala mňa. Som Bellona. Bellona Damoroline.

Toto je moja prvá kapitola z príbehu Neskrotná.
Dúfam, že sa príbeh bude páčiť. Budem vďačná za každú hviezdičku, či ohlas.
PS: ospravedlňujem sa za gramatické chyby.
🌼

NeskrotnáWhere stories live. Discover now