Prologue

249 28 11
                                    

Nádych.

"September 2022. Mesiac, v ktorom veci buď končia, alebo začínajú. Pri každodennej rutine som ju uvidel. Nevnímal som nič. Premeriaval som si ju od hlavy až po päty. Jej ryšavé vlasy dráždili môj pohľad. Bolo to, akoby sa mi pľúca plnili vodou a ja som sa topil. Všetky moje zmysly vypovedali svoju činnosť, v hlave mi hučalo a kompletne mi vyschlo v krku. Všetko sa jednoducho zastavilo a ja som dokázal vnímať iba ju.

Stála tam. Sama o sebe. Akoby vyšla z mojich snov. Nevedel som, čo so sebou. Pohľad som si rýchlo zamestnal niečím iným. Mal som pocit, akoby som to odrazu ani nebol ja, akoby som našiel niečo vo mne, čo bolo tentoraz skutočné, a čo až teraz vyplávalo na povrch po všetkých tých rokoch. V hlave sa mi len márne snažili pospájať slová vety, ktoré do mňa moje svedomie hučalo. Bola odo mňa len kúsoček. Len malú vzdialenosť. A pozerala iba na mňa. Nervózny úsmev jej tancoval na perách a ja som si bol viac ako istý, že som v háji. Nič iné som nevnímal. Existovali sme iba my dvaja. Ja a ona.

Život je slovom, ktoré je podľa môjho názoru nesprávne definované v každom existujúcom jazyku. Nesprávne v mnohých ohľadoch. Život nie je iba zhlukom buniek, ktoré nám zabezpečujú fungovanie a dýchanie. Život by mal byť definovaný pocitmi. Pocitmi a našimi reakciami na ne. Pretože úplne všetko, čo prežívame, sa odzrkadľuje práve od toho.

Keby som tak vtedy vedel, že Laura bude úplne samostatným pocitom. Naplnila ma totiž vo všetkých ohľadoch, v akých sa človeka naplniť dá. Naplnila moje srdce láskou a moju dušu nekonečnou radosťou z každého rána. Naplnila moje oči malými iskričkami, ktoré horeli zakaždým, keď ju videli. Naplnila ma šťastím a naučila ma milovať. Namiešala mi svoj vlastný parfum pocitov. Spôsob, akým sa mi jej ustavičné posmešky dostávali pod kožu a ako sa hrala s mojím menom na jazyku pri rozhovore so mnou, ma totiž nútil padať čoraz väčšmi v ústrety všetkým tým neznámym pocitom. Dovtedy som bol len prázdnou parfumovou nádobou človeka, ktorá čakala na ňu.

Pamätám si, ako sme sa prvýkrát bozkávali. Tony a tony jasného svetla nám žiarili do spotených tvárí. A nebo nám spustilo na zem rebrík. Až k nohám. Ako je možné, že slová láska a život sa zmestia do úst?

Boli sme to my a boli sme hlavnými postavami v príbehu lásky - a každý príbeh lásky je predsa krásny - no rovnako má každý z nich začiatok a niekde končí, a ten náš nebol výnimkou.

Keď som zostal sedieť sám na drevených doskách v tom hlúpom sklade a hlavne bez nej, bolo to rovnaké, ako keby som umieral. Pár minút predtým ako človek umrie sa mu vraj pred očami premietne celý život. A ja som prežíval presne to isté. Ostal som sedieť na tej primitívnej drevenej doske, kde ma opustila, a v hlave sa mi prehrávali všetky naše spoločne strávené momenty. A s prichádzajúcimi spomienkami mi postupne dochádzal dych, presne akoby som umieral.

Náš príbeh lásky prišiel spolu s jej čerešňovou vôňou a odišiel v momente, keď sa Laurino otravné zvonenie telefónu rozľahlo po priestore vyľudneného skladu. Spolu s ňou odišiel aj ten najprívetivejší modrý pohľad na svete, s tým najdokonalejším úsmevom. Spolu s ňou odišli i všetky naše zvrátené príhody a smiech rozliehajúci sa nočnou ulicou. No ja nikdy nezabudnem na chvíle strávené s ňou. Nikdy nezabudnem na tie vyškerené pehaté líca, ktoré mi od základov zmenili život.

Vzdali sme sa jeden druhého napriek tomu, ako veľmi sme sa milovali. Odlepili sme od seba naše životy, pretože ich osud nemilosrdne rozdelil. No je náš osud skutočne vo hviezdach? Alebo je v nás?

Keby som mohol, bez váhania by som si vybral druhú možnosť. A aj to urobím. Hoci neviem, ako to s nami bude ďalej, jedno viem určite. Celý ten čas ju budem milovať tak, ako ona miluje mňa.

V tajnosti, medzi pokojom a šialenstvom."

Výdych.

Fragrance of FeelingsWhere stories live. Discover now