Ešte raz to zopakuj.

127 10 3
                                    

*HYUN JINOV POHĽAD*

V nedeľu bývali návštevy od 14tej do 18tej. Rodičia za mnou nechodili – veď som im priniesol toľko nešťastia a hanbi do života, že sa za mňa ani nepriznávali. Momo chodila zvyčajne ku koncu návštevných hodín. Strážnik nás vždy pustí samých do jednej z prázdnych izieb. Asi sa mu páči počúvať nás, pretože vždy stojí blízko pri dverách. Perverzák.

Nechápal som, kto ma prišiel navštíviť tak skoro od začiatku návštevných hodín. Ale každým krokom, ktorým som sa blížil bližšie k známym dverám som vedel, že ma za nimi bude čakať ona.

Mala na sebe modrú bundu, sivú čiapku a sivý šál. Sedela za stolom a nervózne sa pozerala okolo seba. Na druhom konci miestnosti bol nejaký chalan s jeho rodinou a rozprávali sa. Inak sme tu boli sami. Radšej by som sa s ňou  hneď presunul do známej prázdnej izby o miestnosť vedľa.

Jej oči ma konečne zbadali. Pousmial som sa keď ju zo mňa vystrelo. Jej oči pozorne putovali po mojom tele. Dúfam, že spolu dnes skončíme tak ako v mojich snoch.

Odsunul som si stoličku dozadu a sadol si za prázdny stôl.

„10 minút a potom si po neho prídem," oznámi jej strážnik a ona rýchlo prikývne. „Neposlúchal tak má skrátený čas." Pregúlim nad jeho vysvetlením očami. 

Nechá nás samých – teda skôr sa ide postaviť ďalej od nás pri dvere.

„Chýbal som ti?" prehovorím ako prvý.

Veľmi dlho sa mi nedokáže pozerať do očí. Uškrniem sa na ňu, keď sa zas  začne obzerať okolo seba.

„Nie," povie nie moc presvedčivo. „Prišla som," odkašle si, pozrie sa mi opäť do očí a zopakuje trocha hlasnejšie, „ prišla som ti povedať, aby si ma nechal tak."

Prisuniem sa bližšie k stolu.

„Nepíš mi. Nevolaj mi. Proste ma už neotravuj," dopovie. Rukou si podopriem bradu o stôl a začnem ju pozorovať.

„Čo by na to povedal hacker, keby vie, že si tu?" opýtam sa. Trocha sa oprie dozadu pri mojej otázke.

„On vie, že som tu," povie a rýchlo viackrát zažmurká. Klame.

Voľnú ruku si položím pred seba na stôl. Strašne sa jej chcem dotknúť. Potrebujem sa jej dotknúť.

„Nabudúce ho zober so sebou," odpoviem, no nemyslím to vážne. Toho idiota už nechcem nikdy vidieť. A možno ho už ani nikdy nebudem musieť vidieť, keď na neho pošlem môjho nového poskoka.

„Žiadne nabudúce nebude," povie. „Nechápem, čo so mnou stále máš. Ani sa nepoznáme. Nič o sebe nevieme. A nebudem len tvoja štetka na spanie tak ako Momo."

Počkať. Ona vie o Momo?

„Si povedala hackerovi, aby sa pozrel na kamery, čo tu spolu robíme?" spýtam sa. Niečo na tom, ako povedala hentej meno ma trocha vzrušilo. Znela žiarlivo.

„Nie. Momo sa s tým totiž všade vychvaľuje, ako je tvoja frajerka a chodí ťa každý deň navštevovať," začala vysvetľovať trocha naštvane a položila si obe ruky na stôl. Keby sa nahnem viacej dopredu, mohol by som sa jej dotknúť.

„To mi samozrejme povedala po tom, ako mi dala facku."

Všetko okolo mňa zrazu stíchlo.

„Ešte raz to zopakuj," rozkázal som jej. Momo jej čo spravila?

Pozrela sa na mňa ešte viacej nasrdene. „Vraj si mi po nej poslal facku."

Prestal som sa opierať o ruku, pretože som dostal neskutočný nával zlosti. Dnes niekomu zlomím ruku. Dúfam, že ma Momo príde navštíviť. Chcem, aby ma prišla navštíviť. Potom čo jej spravím, to bude poslednýkrát čo ma príde pozrieť.

valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×Where stories live. Discover now