Ber si príklad.

107 9 3
                                    


Nechápem, čo odo mňa čaká. Že behom sekundy zmením na neho názor?

„Nič si nespravil preto, aby som ťa tak nebrala," odpoviem mu. Už sme skoro na mojej ulici.

Woo Young sa sarkasticky zasmeje. „Naozaj? Tak čo chceš, aby som spravil? Čo dobrého mám spraviť, aby si na mňa zmenila názor, hmm?"

Bože, daj mi silu nech mu znova neotrieskam tú tašku o hlavu.

„Nemal by si to spraviť sám od seba? Prečo by som ti to mala povedať?" stále sa neodhodlám na neho pozrieť.

„Lebo nech spravím čokoľvek, stále to pre teba nie je dosť dobré."

Prudko zastavím a konečne sa na neho pozriem. Jeho oči cestujú po mojej tvári až sa konečne zastavia na mojich očiach.

Tak moc mi lezie na nervy. Podám mu tašku s potravinami. „Na, Woo Yo," s čo najpokojnejším hlasom mu podám tašku. Zamračeno sa na ňu pozrie. „Odnes mi toto a začnem ťa považovať za dobrého človeka."

„Ts," povie a pokračuje v ceste bez toho, aby si zobral moju tašku.

Snažím sa ho dobehnúť. „Práve si zmeškal šancu stať sa dobým človekom v mojich očiach!"

Neverím, že si z neho robím srandu, a on ma necháva... Zabočí na moju ulicu.

Uznávam, že je zaujímavé sa na neho pozerať, ako sa snaží. Stále mi to však nestačí.

Mám chuť pridať viacej oleju do ohňa. „Myslíš, že ma Yeo Sang len využíval alebo ma mal naozaj rád?"

Nevidím ako sa tvári, keďže kráčam za ním.

„Neviem," jeho krátka odpoveď ma neprekvapuje. Prekvapí ma však, keď sa snaží pokračovať v jeho myšlienke. „ Myslím, že ťa mal rád a potom ťa začal využívať." Jeho hlas je už oveľa pokojnejší než pred pár sekundami.

Takto som nad tým nerozmýšľala. Najlepšie by bolo sa spýtať túto otázku Yeo Sanga, alebo na ňu úplne zabudnúť.

Pridám do kroku a začnem kráčať vedľa neho. Nakuknem sa hore na jeho tvár. Stále sa mračí, ale už to nie je od zlosti.

„Mal by si ísť pozdraviť Jinxa," preruším ticho. Woo Young sa na mňa konečne pozrie a zašomre: „Nechápem ako to s tebou dokáže vydržať."

Nedokážem v sebe udržať smiech. „Je to mačka," argumentujem. A nie – Jinx to so mnou nezvláda. Hlavne keď sa ho snažím bozkávať všade po hlave – to priam nenávidí.

„Mačky sú múdre," odsekne mi.

Necítim sa zle, že som ho naštvala. On mňa štve odkedy ho poznám. Naopak. Začína ma to baviť.

„Tým chceš povedať, čo? Že ja som hlúpa?" začínam sa trocha uškŕňať.

„Áno," odpovie bez váhania a môj malý úškrn sa vygumuje z úst.

Idem sa po ňom opäť ohnať s maminou taškou ale chytí mi ruku. Jeho tvár je tvrdá ako kameň. Tašku mi z ruky vytrhne a pustí ma. Začne s ňou kráčať po známom chodníku na mojej ulici a o dve minúty aj  po schodoch k môjmu domu. Zastaví pri dverách a čaká, kedy ich otvorím.

 Najradšej by som do neho niečo zapichla. Vytiahnem si kľúče z tašky a napadne mi, či mu jeden nezapichnem do krku. Zapichnem ho však do dverí, ktoré mu otvorí.

Jinx na nás čakal a hneď sa začal Woo Youngovi pliesť okolo nôh. Woo Young si k nemu kľakol a začal ho škrabkať. Zobrala som mu z rúk kartóny a tašku. Vybrala som sa ich zaniesť do kuchyne. Kartóny som položila na linku a z tašky som dala potraviny do chladničky. Začala som rozmýšľať, či si nemám dať niečo studené na zápästie. Urýchlila by som tak zmiznutie modriny?

valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×Donde viven las historias. Descúbrelo ahora