valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Lepšie než medovníky.

V ten deň prišiel domov aj môj otec zo služobnej cesty a tadá! Môj brat sa konečne uráčil vrátiť z výšky domov. Skoro mi zlomil rebrá keď ma objal.

„Vôbec si nevyrástla, Jee," povedal mi s úsmevom. Ja už roky hovorím, že som od susedov. Jong In, môj super úžasne vysoký brat má 182 cm. Ja ledva 170. Tajne si myslím, že je v skutočnosti Min Giho brat a nie môj. Výzorovo majú od seba však ďaleko. Inteligenčne sú na tom podobne.

Jong Ina však prezývame ako Kai. Neviem prečo. Už ho tak všetci volali keď som sa narodila. Vraj mu to vymyslela babka, ale nikdy som sa nezaujímala, že prečo.

V ten večer sme šli na večeru k Min Gimu. Min Gi musel vedieť o mojej ruke, lebo sa ma spýtal, či ma ešte bolí zápästie. Pokrútila som hlavou. Už som aj zabudla, že mám niečo na ruke. Žiaľ, musela som si dať sveter s dlhým rukávom na seba, aby nikto pri stole nevidel moje modriny.

V sobotu sme zdobili stromček. Kai rozbil pár vianočných gulí – typická vianočná tradícia. Pozerali sme vianočné rozprávky a jedli koláče.

V nedeľu sme sa išli sánkovať aj s Min Gim, ktorý zavolal Hyun In. Hyun In môjho brata videla len raz a to sa vážne len videli. Teraz sa spolu dokonca aj zhovárali na malom kopci pri lese. Nič lepšie v našom meste tu nie je. Všetci unavení a premrznutí sme sa zastavili u nás. Mama nám spravila horúcu čokoládu.

V pondelok išla mama ešte do roboty – predsa len deň pred Vianocami idú koláče na dračku. Ľudia sú leniví sami piecť. S bratom sme sa rozhodli jej ísť naproti 30 minút pred zatváracou dobou. Mala tu celkom plno... Našlo sa však pre nás voľné miesto. Obaja sme si zobrali mamine tiramisu a sadli sme si na prázdne stoličky pri okno.

„Lepšie než medovníky," povie mi Kai po prvom súste.

„To nehovor pred mamou nahlas," pripomeniem mu. Naposledy sa na nás odula, keď sme jej ofrflali medovníky.

Kai sa uškrnie. „To bola vážne zlá dávka medovníkov." So smiechom pritakám. Vtedy by nikto o mame nepovedal, že sa živí pečením.

Zavibruje mi mobil na stole. Čakám správu od báb, aby sme sa dohodli kedy si dávame darčeky. Píše mi však Woo Young.

„to je kto?"

Začnem sa dusiť na sline, ktorú som rýchlo prehltla. Kai sa na mne začne smiať. Nie, aby mi pomohol, on sa na mne najprv musí zasmiať až potom sa nahne a pobúcha ma po chrbte. Fakt som nemohla dýchať na pár sekúnd.

„žiješ?"  Vidím na displeji ďalšiu správu. Po mojom dusení sa mi vážne nechce pozrieť okolo seba a hľadať Woo Younga.

„môj brat. už mi nepíš." Rýchlo mu odpíšem a prejde ma chuť po ďalšom kuse tiramisu. Skloním hlavu nižšie a podopriem si čelo rukou.

„Čo?" spýta sa Kai s plnými ústami koláča. No dobre, dám si teda aj ja...

„Nič," poviem predtým, než ochutnám ďalší kus koláča.

„ty máš brata??????????"

Vypnem si zvuky a ignorujem ho. Ani sa nečujem, že o tom nevie. Min Gi občas tiež zabudne, že Kai existuje. Kai chodí na výšku do hlavného mesta a popri tom tam aj chodí do práce, takže moc nemá na nás čas. Rešpektujem to. Aspoň niekto z našej rodiny je úspešný. Len kto by povedal, že to bude môj brat a nie ja.

„Nechcela by si cez leto prísť ma pozrieť do Seoulu?" Kai zrazu nahodí vážny tón. Prestanem byť naštvaná na Woo Younga a sústredím sa na brata.

„Myslíš, že ma mama pustí?" opýtam sa s úškrnom. Typická mama má vždy ku mne pripomienky, že nikdy nie som doma a nikto sa nestará o Jinxa.

„Pustí, ak jej poviem, že sa ideš zoznámiť s mojou frajerkou," vybafne na mňa takú bombu. Po celom tele mi začne prúdiť radosť.

„Hííhíí!!!!" začne s ním triasť cez stôl. „Všetko mi o nej povedz!"

Na to aký je Kai super chalan (a nie moc najlepší brat, keďže ma väčšinu roka ignoruje) nemá moc veľké šťastie v láske. S jeho ex frajerkou nás zoznámil po ôsmych mesiacoch, čo spolu začali chodiť. Rozišli sa o rok neskôr. Odvtedy nás s nikým nezoznámil. A to už je teda doba.

Kai na mňa nahodil jeho typický „ale ja sa hanbím" pohľad, no pomaly o nej začal hovoriť. Už len z jeho rozprávania sa mi páčila. Ľudia okolo nás odchádzali a zostali sme tu len my dvaja s mamou a jej kolegyňou.

„Ale mame ešte nič nehovor," poprosí ma na konci jeho rozprávania. Prikývnem a zamknem si ústa. Mame pomôžeme skontrolovať obchod a všetci traja sa vyberieme domov.

Unaveno sa hodím na posteľ a pozriem sa na mobil, čo tie baby.

Áno, baby mi napísali ale taktiež aj Woo Young.

„si si istá, že to je tvoj brat?"
„aháá, tak on je slniečko po tvojej mame"

Jeho správy odignorujem. Nájdem si správy od báb. Dnes si dávame darčeky u Hwan. Opäť si dám na seba dlhý sveter, pretože moja ruka je stále sfarbená.

U Hwan strávime asi 4 hodiny. Dáme si medzi sebou darčeky a pri víne, ktoré nám jej mama sama ponúkla pozeráme Sám doma. Domov prídem v dobrej nálade. Takto bezstarostne som sa už dlho necítila. Čaká ma však ešte jedna vec na programe. Min Giho darček.

Doma sa ani neohlásil, že som späť - vybehnem do izby po jeho darček a hneď aj zbehnem dole. Jinx sedí vonku na schodoch a pozoruje svoje okolie. Poškrabkám ho po hlave a vydám sa k Min Gimu. Zavolám mu, že sa u neho zastavím, ale typický Min Gi mi to nedvíha.

O niekoľko minút mu už zvoním pri dverách.

Otvorí mi jeho mama. Usmeje sa na mňa a hneď ma volá dovnútra. „Máte vianočnú párty?" spýta sa ma. Vojdem dnu a všimnem si páry topánok na zemi. Super, je tu Valhala. Nič nové.

Idem sa vyhovoriť, že prídem zajtra ráno ale zbadám topánky môjho brata.

Zamračím sa a spýtam sa Min Giho mamy: „ Je tu Kai?"

Teta sa ešte viacej rozžiari. „Áno, prišiel si s Min Gim zahrať nejakú videohru a potom prišli aj ostatní chalani," vysvetlí mi. Predstava môjho brata s Valhalou, čo s Valhalou - s Woo Youngom, mi robila závraty. Normálne som sa bála vyjsť hore po schodoch za nimi. Ale musím Kaia odtiaľ dostať. Za každú cenu. Je v nebezpečnom teritóriu. Odhodlane som sa vybrala k Min Giho izbe.