Nemám slov.

113 11 10
                                    

Woo Young sa na mňa odul. Zabudla som, že sme sa s babami dohodli, že pôjdeme pozerať v sobotu šaty. Naozaj som s ním chcela byť, ale babám som to sľúbila a fakt sme ani jedna nemali šaty. A ples sa blížil.

„Užite si."

To mi napísal, keď som mu vysvetľovala, prečo s ním dnes nemôžem byť. Napísala som mu ešte ďalších päť správ, na ktoré mi celý deň neodpísal. Idiot. Pokazil mi tým náladu! No viacej mi ju pokazil fakt, že sme museli ísť do susedného mesta pozerať šaty. Naše mini mestečko nemalo žiaden butik – nič také, kde by sme mohli nájsť niečo spoločenské na seba. V susednom meste som bola naposledy, keď som sa rozišla s Yeosangom. Naozaj som sa netešila byť späť v tomto meste plnom spomienok.

Možno keby napíšem Woo Youngovi, že som späť v tom meste, niečo by mi na to odpísal. Hong Joong nás tam odviezol autom. Nemá ešte na to vek, aby mohol jazdiť sám, ale povedal, že má také kontakty na polícií, že by sa mu nič nestalo ak by nás zastavili. Väčšinu cesty držal Hwan za koleno. S Hyun In sme sa na seba pozreli a obe sme sa cítili ako tretie koleso. Vysadil nás pri hlavnej obchodnej ulici mesta a nechal nás tam samé. Povedal, že si musí ísť ešte niečo vybaviť.

„Ešte sa baví s chalanmi z Utopie?" spýtala som sa Hwan na ceste do prvého obchodu.

„Oni sa s ním nebavia," odpovie Hwan. „Nazvali ho zradca, takže si nemyslím, že ho majú radi."

„Takže keď nás tu niekto uvidí, sme mŕtve," skonštatujem. Hong Joong nás z toho nevyseká.

„Kto by z chalanov chodil nakupovať?" spýta sa Hwan a zasmeje sa. Má pravdu. Tu určite nikto z chalanov nebude číhať. Plus väčšina skončila v nápravnom centre.

„Pozeráme sa po dlhých alebo krátkych šatoch?" zmením tému.

„Dlhé," povedia obe naraz.

„Ja už som si šaty kúpila len aby ste vedeli," povie z ničoho nič Hyun In.

„Čo si si?"

„A to si nám nevedela povedať skôr?"

Hyun In sa len zachichúňala. „Uvidíte na plese. Nechajte sa prekvapiť."

Hwan nám otvorila dvere a my sme vstúpili do obchodu. Bolo tu milión šiat.

Problém bol, že sme nevedeli aké šaty vlastne hľadáme. Čakáme, že nám niečo padne do oka. Aj nám niečo padlo... alebo skôr niekto.

„Môžem vám s niečím pomôcť?" opýta sa spoza nás milý dievčenský hlas. Naskočia mi zimomriavky, pretože ten hlas mi príde povedomý. Všetky tri sa otočíme na Sanu. Sana, dievča s ktorým som hrala beer pong na Jacksonovej párty, na nás vyvalí očí keď sa na ňu otočíme.

„Oh," vyjde z nej.

Lepšie by som to ani nepovedala.

„Nič nepotrebujeme," odpovie jej Hwan a otočí sa jej chrbtom. Začne sa prehľadávať v šatách. Trocha sa na Sanu pousmejem... ona mi predsa nič zlé nespravila.

Úsmev mi neopätuje a bez ďalšieho slova nás nechá samé.

„To bolo..." začnem. Hyun In dokončí moju vetu: „ Divné."

Myslela som si, že... ani neviem. Že sme si so Sanou sadli a sme ako-tak kamarátky. Preto ma táto jej reakcia nepotešila. Smutno som sa pridala k Hwan a začala som hľadať šaty na ples. Našla som krásne šaty, ktoré stáli majland.

„Myslíte, že berú ako platbu aj moje obličky?" spýtam sa keď si doskúšam moje vyvolené šaty.

„Sana by ti ich určite aj sama vyrezala," odpovie mi na moju otázku Hwan, ktorá si po mne ide vyskúšať jej šaty.

valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×Where stories live. Discover now