valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Čo ťa?

Mame sa moje plesové šaty veľmi páčili. Takže som bola ešte viacej s nimi spokojná. Cítila som sa kvôli jej pozitívnym poznámkam oveľa viac sebavedomejšie. No akonáhle sa ma začala pýtať s kým idem na ples, moja nálada poklesla.

„S Min Gim a s babami," povedala som. Je to pravda. Veď ideme všetci spolu. Skoro...

„Bude tam aj ten chlapec, čo mi pomáhal so svetlami?" spýtala sa ma mama. Akurát som sa prezliekala späť do normálneho oblečenia. Tvár som rýchlo napchala do trička, aby nevidela môj výraz.

„Občas k nám chodí do pekárne," pokračuje v opise Woo Younga.

Obliekla som si tričko a pozrela sa na ňu. Sedela na gauči a pila čaj pri jej obľúbenom seriály.

„Woo Young, že?" doplní a s úsmevom si odchlipne z čaju. Zvraštím nad ňou obočie. „On ti niečo povedal, že," obviním ju a sadnem si vedľa nej na gauč.

Mama sa začne nevinne smiať a odloží čaj na stolík. „Čo také by mi mal povedať? Hm?"

Nie som si istá, či niečo vie, alebo nie. Tvári sa, že vie ale na druhej strane...

„Ja neviem. On rád preháňa," odpoviem jej.

„No zvyčajne sa pýta na teba," povie a oprie sa dozadu. Prestane sa na mňa pozerať a začne pozerať jej seriál. „Človek by si myslel, že sa mu páčiš."

Radšej sa postavím z gauča a odídem.

„Podľa mňa ťa zavolá na ples!" zakričí za mnou. Keby mi tak skôr odpísal na správy. Zas ma totiž ignoruje. Jeho „večer sa zastavím" sa stále nestalo. Kde je?

Hodila som na seba teplú mikinu a zakričala som mame, že idem k Min Gimu. Vonku trocha fúka ale inak je tu príjemne.

Jinxa zbadám u susedov s jeho ryšavým kamošom. Aspoň si myslím, že je to chlapec. Moc som nemala čas preštudovať ich vzťah. Obaja sedeli na múriku a pozerali sa na mňa. Zakývala som im a Jinx na mňa zamňaukal. O pár minút som zvonila o Min Giho. Jeho mama mi však oznámila, že nie je doma. Nechcelo sa mi ísť zas naspäť domov, preto som sa vybrala ďalej po ulici a zavolala Min Gimu. Zrušil ma.

Tak ja mu vybavím, aby dnes nemal nejakú službu, a on zruší môj hovor?!

Našťastie mi do pár sekúnd napísal správu.

„nepočul by som ťa, lebo je tu hluk. nie som doma."

Je tu hluk? Kde je? Na párty?

„áno, to som si všimla, že nie si doma, lebo som u teba zvonila. ak si s Woo Youngom tak mu povedz, že sa u mňa nemusí zastaviť."

„Woo Young je zaneprázdnený."

Ako psychopat som sa trpko zasmiala na jeho správe. Uvedomila som si, že som na ulici a nie u mňa v izbe, preto som sa otočila za seba, či ma náhodou nikto nepočul. Bola som tu však sama.

Jasné ... je zaneprázdnený. Ts. To určite povedal Min Gimu, aby mi napísal, ale v skutočnosti nemá čo robiť.

„okej, tak nič. ak by som ti do polhodiny nenapísala, že som doma, tak ma niekto zabil na ulici."

Mobil spolu s mojimi studenými rukami som dala do vačku a zhlboka sa nadýchla. Vnútorne som si dala facku, pretože... prečo sa chovám, akoby som bola na Woo Youngovi závislá? Mala by som sa krotiť. Veď pred mesiacom som ho nenávidela a teraz chcem byť stále pri ňom? Tak to teda nie! Žiadne také!

Už som bola na konci našej ulice, keď mi začal zvoniť telefón. Volal mi Woo Youngom. Chvíľu som zaváhala, či mu to zdvihnem. Ale prišlo mi to detinské, ak by som mu to z trucu nezdvihla.

„Kde si?" spýtal sa v momentne ako som si priložila mobil k uchu. Za ním bolo počuť ... niečo ako povzbudzovanie? Boli to ale mužské hlasy, ktoré kričali cez seba.

„Vonku," povedala som mu trocha hlasnejšie, aby ma počul.

„Kde?" opýtal sa znova. Pregúlila som očami.

„Vonku," zopakovala.

„Kde presne, Jee."

Presne som si vedela predstaviť ako sa teraz tvári. Neviem, prečo ma to tešilo.

„Na konci našej ulice, ale už idem naspäť, takže-"

„Poslal som za tebou Yun Ha. Choď ho čakať pred Min Giho dom," povie a zavesí. Ako idiot som pozerala na mobil s otvorenými ústami. Ešte viacej som otvorila ústa, keď pre mňa prišiel Yun Ho na skateboarde.

„Nasadaj," povedal trocha zadychčane. Začala som sa smiať ako zmyslov zbavená.

„A kde? Tebe na chrbát?"

Ako nech sa Yun Ho nehnevá, ale obaja by sme sa na jeho skateboarde dlho nepovozili.

„Keď sa sem Min Gi zmestí myslím, že teba odviesť nebude vôbec žiadny problém," povie mi úplne vážne. Prestanem sa smiať a neveriacky na neho zagánim.

„Klameš."

Yun Ho pokrúti hlavou a podá mi ruku. „Postav sa takto a budeme tam do piatich minút," povie a ukáže mi, ako sa mám postaviť na skate. Neisto ho teda poslúchnem. Postaví sa za mňa a chytí ma okolo trupu. Neskutočne sa mi chce smiať. Vybuchnem úplne do smiechu, keď sa nás snaží odraziť ale skoro obaja padneme na zem.

Potom mu to už išlo lepšie. Do piatich minút sme tam ale neboli. Skôr to bolo takých dosť dlhých ale zábavných 15 minút. Asi osemkrát sme skoro stroskotali, ale inak to bolo super. Yun Ho sa ma  po každom jeho "zaváhaní" spýtal, či som v pohode. Naozaj bol zlatý. Potom si už z toho začal robiť srandu aj on. Preto sme celý vysmiati prišli do cieľa, čo bola taká priemerne veľká biela plechová budova. Tak som sa sústredila na to, aby sme prežili na skateboarde, že som vôbec nedávala pozor kam ideme.

Teoreticky som vedela, kde sme, ale netušila som, čo sa nachádza vo vnútri.

„Aký máš vzťah s krvou?" opýtal sa ma Yun Ho, ktorý začal kráčať predo mnou.

„Neviem. Asi dobrý," odpoviem neisto. Jeho otázka ma trocha začala znervózňovať. Ak za tými dverami budú nejaké nelegálne zápasy so zvieratami, alebo čosi také, tak sa rozchádzam s Woo Youngom. A možno začnem premýšľať o konci kamarátstva s Min Gim.

„Ak by ti bolo zle, tak povedz. Ale býva to aj horšie," pousmeje sa na mňa a otvorí dvere od budovy. Všetko svetlo je sústredené len na jedno miesto, a to je boxerský ring. Vyzerá však, že si toho už veľa prežil. Okolo neho stoja kričiaci chalani s nejakými papierikmi v ruke. Zmätene sa pozriem na Yun Ha. Ten len kývne rukou, nech si to nevšímam. Začne kráčať do ľavej strany a ja ho radšej rýchlo nasledujem. Dobre som nevidela na to kto je v ringu a boxuje. Yun Ho ma zavedie za Min Gim, ktorý sedí na lavičke a ťuká do mobilu.

„Sme tu," povie mu Yun Ho a posadí sa vedľa Min Giho. Min Gi zdvihne zrak z mobilu na mňa.

„Nie je ti zima?" zamračí sa na mňa.

Zarazím sa. Hej, inokedy by mi bola zima, ale tá cesta sem...

„Yun Ho ma zahrial," trepnem a uškrniem sa pri spomienke na našu nezabudnuteľnú jazdu.

„Čo ťa?" ozve sa za mnou Woo Youngov hlas.