Hello stalker. [Sk]✔️

Kapitola 33. (KONIEC)

Kayden
Gabriel

,,Čo by si chcel? Papať?" Spýtal som sa a Kay sa začal smiať. ,,Nie. Niečo iné." Začal som rozmýšľať čo iné okrem jedla by chcel. ,,Pozrieť si anime?" Znovu len pokrutil hlavou. ,,Ísť von?" Zase zle. ,,Tak ja neviem." Vzdal som to no potom ma niečo napadlo. ,,Snáď nemyslíš... to..." ,,Čo myslíš pod slovom to?" ,,Čo pod tým slovom myslíš ty?"

Znovu som sa začal smiať. Je roztomilý keď nechápe. ,,Dám ti nápovedu?" ,,No skús." Zamyslel som sa. ,,Týka sa to nás dvoch, v posteli a..." Nestihol som dopovedať a už aj ležím pod ním. ,,Takže už vieš." Zasmial som sa a stále ho držal okolo krku. ,,A si si istý, že môžem? Nebudeš sa ma potom báť." Na chvíľu som sa zarazil. Má pravdu. Od kedy mi to urobil, nechcel som od nikoho aby sa ma tak dotýkal. Mal som pocit že každý je taky bezcitný, no pri Gabrielovi taky pocit nemám. ,,Môžeš. Chcem to. Chcem byť celý tvoj. V každom zmysle." Objasním mu s úsmevom. ,,Môj si už aj teraz, ale som moc rád. Keby sa však čokoľvek dialo, tak mi to okamžite povedz a ja prestanem." Prikývol som a dostal pusu. Pocítil som dotyk jeho rúk pod mojim tričkom. Chvíľu to bolo len hladkanie, než moje tričko odletelo niekam na druhu stranu izby. To isté sa stalo aj s jeho tričkom.

Neverím, že sa toto skutočne deje. Som tak rád ako ešte nikdy. Vrátil som sa spať k jeho perám a postupne prešiel z jeho tváre na krk. Ruky taktiež šli nižšie a nižšie. Cítil som napätie jeho tela a spomalil. Chcem aby sa uvolnil a nemyslel na to, čo sa stalo v jeho minulosti. Teraz to bude inak. Teraz sa mu do bude páčiť. Bude to dobrovoľné a nebude to bolieť. Teda dúfam, že ho to nebude bolieť. Ústami som opäť zišiel o niečo nižšie a povenoval sa jeho bradavkám. A tie zvuky ktoré pri tom robil. Oh... to by som dokázal počúvať neustále. Keď sa uvolnil, nohavice šli niekde za tričkom. Pusinkami som sa dostal až k jeho podbrušku, kde som zanechal niekoľko cucflekov. Kay mal privreté oči a otvorené ústa. Nádherný to pohľad.

Rukou mi vošiel do treniek a začal robiť rôzne pohyby, z ktorých som myslel, že sa asi zošaliem. Ako to môže byť s niekym nočná mora a s iným ako splnený sen?! Gabriel bol jemný a dával mi čas na zvyknutie. Bolo to dokonalé. Trenky zmizli a Gab spravil snáď tu najšialenejšiu vec aká by ma ani nenapadla, že by spravil. Reálne začal oblizovať môj penis. Kurva! Prehlo ma v chrbte. Nemôžem uveriť, že toto je len začiatok. Taká jemná predohra. Aké to bude keď bude vo mne? Veď to snáď ani nerozdýcham. Zhlboka som dychal a dával mu najavo ako moc dobre mi týmto konaním robí. Cez ten zhon v mojej hlave som si ani neuvedomil, že do mňa prenikol jedným prstom. Zbadal som to, až keď mojim telom prešla vlna slasti. ,,T...tam..." Zakňučal som. Je to úplne iný pocit, keď je to dobrovoľné.

Zamieril som na miesto, ktoré mi povedal a pridal druhý prst. Úprimne ma teší, že sa mu to páči. Nerád by som mu nejak ublížil. Bol som tvrdý a bolo to sakra nepríjemne. Nechcem ale ísť naňho nejak prirýchlo. Nakoniec som pridal tretí prst a s tým sa mi urobil do úst. Prehltol som to a pozrel naňho. ,,Vypľuj to!" Vykríkol zdesene a ja som sa musel zasmiať. ,,Prečo? Chutíš moc dobre." Jeho tvare okamžite nabrali červenú farbu a ja som sa znovu len zasmial. ,,Tak... aké to zatiaľ je?" Spýtal som sa.

Zamyslel som sa. ,,Popravde je to úžasný pocit, robiť to s niekým dobrovoľne." Zašepkal som a sledoval ho. ,,Ideme pokračovať alebo máš dosť?" Bolo vidieť, že ho tá otázka trochu podráždila. ,,Ja a mať dosť po tomto? Veď to nič poriadne nebolo." Nemietol a nahol sa naspäť k môjmu uchu. ,,Pripravený?" Spýtal sa a ja som ucítil mierny nátlak na mojom vstupe. ,,Áno.." Zašepkal som a objal ho. Ako rukami tak aj nohami. Chcem to. Moc to chcem. Prenikol do mňa a pomaly zasúval. Na jednu stranu to bolo milé, že na mňa dáva taky pozor, no na druhú som bol už netrpezlivý. A to sa mi potom aj vypomstilo. Akonáhle sa Gabriel dozvedel, že ma nemusí šetriť, zažil som ten najtvrdší a zároveň aj ten najlepší sex. Spoločne sme sa urobili a ja som sa nezmohol na nič viac ako ležať pri ňom. Vidím na ňom, že by kľudne pokračoval, no to ja už nezvládnem. Cítim v kostiach, že nie.

Bolo to tak moc dokonalé. Jemne som ho hladkal po vlasoch a držal u seba. Dúfam, že aj jemu sa to páčilo tak moc ako mne. ,,Milujem ťa." Zašepkal som, no to Kay už spal. Nevadí. Poznám jeho odpoveď. Teda dúfam, že sa nezmenila.

~o 3 mesiace a 12 dní neskôr~

Dnes je deň Kayových narodenín a ja som sakra nervózny. Jeho rodičia o tom vedia, rovnako ako moji. Súhlasili s tým. Vlastne mi s tým veľmi pomohli. Kayovi som povedal, že mám pre neho prekvapenie, ale že musí mať zaviazané oči. Najprv namietal, no nakoniec, keď pochopil, že ho nedostane, súhlasil. Kráčal som s ním za ruku cez ulicu a nakoniec zastavil. ,,Dáš mi aspoň nápovedu čo to je?" Spýtal sa a ja som sa zasmial. ,,Môžeš sa pozrieť sám." Usmial som sa a on si dal bez váhania dolu šatku.

Zostal som len stáť na mieste s otvorenými ústami. ,,To nemyslíš vážne." Zašepkal som a s úžasom hľadel na dom. ,,To je.." ,,Náš nivy domov." Doplnil s úsmevom a ja som sa skoro rozplakal od šťastia. Neveril som, že by so mnou chcel naozaj bývať. Ale on chce! A už máme aj dom! Náš dom! Je presne taky aký som si ho predstavoval. Teda ako som ho Gabrielovi opísal

Roky plynuli a my sme s Kayom šťastne žili bok po boku. Nakoniec sme si kúpili psa a mačku, ktoré chcel Kay. Ja som si kúpil zajaca a korytnačku. Vyzeralo to u nás podobne ako v zoo. No my sme boli šťastný. A to bol základ. Susedia s nami žiadny problém nemali za čo som bol moc rád. Ani som neveril, že by som mohol mať s Kayom tak veselí život. ,,Milujem ťa Kayden Bell." ,,Aj ja ťa milujem Dedo stalker."

...
Tak...

Dúfam, že som to takýmto koncom nepokazila, no nič lepšie ma nenapadlo

Ďakujem každému kto došiel až sem a čítal to zároveň s mojim 'pravidelným' vydávaním

Ďakujem za akúkoľvek podporu. Moc ma to teší

Tak. Možno sa vidíme pri nejakom ďalšom príbehu

Zatiaľ vsjo

Papa