Kapitola 30.

227 20 0
                                    

Kayden
Gabriel

Zostal som ako zamrznutý. Deje sa toto naozaj alebo ešte stále spím? Ak je to sen, tak sa nechcem nikdy zobudiť. No ak je to realita tak som asi ten najšťastnejší človek na svete. Som ešte šťastnejší ako keď som z matiky dostal 1. Kay sa po chvíli odtiahol celý červený so klopenie hlavou. ,,J..ja.. ospravedlňujem sa.." Zašepkal a chcel odísť, no nepustil som ho. ,,Nemusíš sa ospravedlňovať. Práve si zo mňa spravil snáď toho najšťastnejšieho človeka, akým som v živote bol." Priznal som a on v tvári nabral červenú farbu.

Myslel som, že bude naštvaný. Že bude kričať. Ale zabúdam, že on nie je Richard. Za tú dobu čo sme spolu a čo sa s ním poznám, nikdy na mňa nezvýšil hlas. Pousmial som sa a viac sa k nemu pritúlil.

,,Dúfam, že teraz to už môžem povedať. Milujem ťa. A to naozaj moc." Zašepkal som a usmieval sa. ,,Aj ja ťa milujem." Tie slová. Tak príjemne ma zahriali. ,,Takže... teraz sme spolu? Ako naozajstný pár?" Spýtal som sa pre istotu aby som to náhodou nepochopil nejak inak, no Kay mi to odsúhlasil. Bol som naozaj šťastím bez seba. Objímal som ho a našu peknú chvíľu prerušilo len prinesenie jedla. Kay zostal v posteli a ja som poň šiel. Asi ho sklamem no za chvíľu bude z tej postele aj tak musieť vyjsť. Ja idem na tréning a absolútne netuším, čo ma v pláne Kay. ,,Zlato? Mne za hodinu začína tréning. Máš nejaké plány?" Spýtal som sa a podal mu jedlo. ,,Áno, Nathe navrhol, že by sme spolu niekam mohli zájsť. Vraj má veľmi dobré správy, ktoré mi chce povedať." Usmial sa a začal jesť. ,,A potom? Rodičia budú preč ešte dva dni. Ak chceš kľudne tu môžeš byť." Navrhol som a jemu zapadlo. Sakra! Asi som to prehnal. Nemal by som byť až taký rýchly.

,,Vážne môžem?!" Spýtal som sa nadšene a pozrel naňho. Milujem tráviť s ním čas. Je to zábava. Navyše je mi v jeho prítomnosti naozaj moc dobre. Cítim že môžem byť pri ňom sám sebou a cítim zvláštny pocit bezpečia keď je pri mne. Keď mi to odsúhlasil, spokojne som sa pritúlil k jeho boku. Verím že too bolo moje najlepšie rozhodnutie. Len dúfam, že takýto zostane. Že sa nič nezmení. Alebo ma neopustí. Čo ak ma opustí kvôli mojej minulosti? Že sa bojím mať s niekým sex? Ak sa mu to nebude páčiť, opustí ma? Predsa len, čo je to za vzťah keď si nemôže ani užiť? Na čo mu potom budem? Variť a prať? ,,Čo sa deje? Máš zvláštny výraz. Trápi ťa niečo?" Spýtal sa starostlivo a ja som s úsmevom pokrútil hlavou. ,,To nič nie je." Odbil som ho. Nechcem maľovať čerta na stenu. Nemaľujm pekne.

Vidím na ňom, že ho niečo trápi, no ak mi to nechce povedať sám, nemôžem ho predsa nútiť. Bol by som ako jeho bývali. Opatrne aom si ho pritiahol bližšie k sebe a dal mu pusu do vlasov. Nechcem aby mal pri mne pocit, že je stále s ním. Viem, že má strach, no nechcem aby ho mal. Je to asi sebecké, no naozaj chcem aby sa u mňa cítil dobre a spokojne. Zaslúži si to. Je to vážne veľmi dobrý človek a ja mu chcem dať len to najlepšie čo viem. Nebudem naňho tlačiť, budem ho obdarovávať iba tou najlepšou láskou akú mám a urobím všetko preto aby sa už nikdy nemusel báť. Neviem síce, čo všetko si prežil s jeho bývalím, no viem s istotou povedať, že ja mu nikdy neublížim. Nikdy naňho nezdvihnem ruku ani nič podobné. Už sa budeš mať len dobre Kay. To ti sľubujem.



...
Áno..

Ja viem...

Kapitola o ničom a ani dlho nebola

Chcem to ale napraviť a pokúsiť sa tento týždeň vydať viac kapitol aby som to aspoň nejak nahradila

Počet prečítaní a hviezdičiek sa stale zvyšuje a ja vam musím poďakovať k úžasným 4,67K prečítaní a 387 hviezdičkám

Ste dokonalý 🥰

Tak.. zase neviem kedy

Zatiaľ vsjo

Papa

Hello stalker. [Sk]✔️Where stories live. Discover now