Kapitola 9.

294 22 0
                                    

Kayden

Usmieval som sa do mobilu a ani si nevšimol, že tí dvaja stíchli. ,,Kay?" Spozornel som a zdvihol pohľad. ,,Áno?" ,,Prečo sa tak usmievaš?" Zarazil som sa. ,,Čože? Ja sa neusmievam." Namietol som okamžite a mobil odložil. ,,Vážne? Vyzeralo to inak." Rýchlo som pozrel na Ritu a dúfal, že mi pomôže. ,,Kay len rieši niečo na časopis a vychádza mu to podľa plánov." ,,Presne." ,,Rita ale nie tvoja hovorkyňa." Upozornil ma a ja som sa zase začal venovať ich konverzácii. Na sestrinej tvári som videl tú zvedavosť a tak nejak tušil, že bude chcieť vedieť, čo sa stalo. Očami som jej naznačil, že jej to poviem. Áno, Rita ma naučila tajomnú techniku žien, ktorej nerozumie žiadny chlap. Konverzácia bez slov. Nikdy som nechápal ako to tie ženy robia a nechápem to ani teraz. Rita ma to ale učí a ja ju zase učím trpezlivosti. Čo je naozaj ťažké. Ale pravdupovediac, ani ona to so mnou nemá ľahké a čudujem sa, že to ešte nevzdala. Je zároveň aj výhoda, že sme surodenci, pretože sa chápeme viac ako nás chápe ktokoľvek iný. I keď našu lásku dávame najavo trochu divným spôsobom. Každopádne, hneď ako otec zastavil pred domom, poďakovali sme a vbehli do domu. Pozredravili sme mamu a utekali do mojej izby. ,,Tak hovor! Už si z neho dostal meno?" ,,Nie. Ale možno ty mi budeš vedieť pomôcť. Viem jeho školu, koľko má rokov a že má súrodencov." ,,Tak davaj! Potrebujem vedieť všetko čo vieš ty, aby osmmti mohla zistiť viac!" Pišťala nadšene a ja s ňou. Niekedy si vážne pripadám ako dieťa. No čo už. V momente som ju zahrnul otázkami a ona mi začala menovať koho všetkého na tej škole pozná. No bolo to celkom malo ľudí. Avšak, údajne sa tam pozná s jedným dievčaťom, takže mu okamžite volala. Samozrejme mala reproduktor, aby som to počul aj ja. Tá už poznala omnoho viac ľudí i keď to nebolo dvakrát najlepšie. Bude mi trvať dlhšie, než zistím kto to je, ale teraz to aspoň tuším. Alebo teda mám aspoň nádej to zistiť. Určite tú stávku neprehrám. Usmial som sa a spolu s Ritou sme zapísali všetky mená, ktoré nám vymenovala. S poďakovaním sme to zrušili a pozreli na papier s menami. ,,Fajn a ako zistíme, ktorý z nich je on?" Spýtal som sa zúfalo. ,,Možno, keby si z neho dokázal vytiahnuť farbu vlasov." Pokrcila Rita plecami a ja som bol nadšený, že ju mám. ,,Mohli by sme sa tam ísť potom aj pozrieť. Majú pri sebe spojenú vysokú školu zdravotnú, mohol by si tam ísť 'pre časopis'." ,,Milujem ťa Rita." ,,No tak to prr.. to by bol incest, braček." Zasmiala sa a ja s ňou. Ty veľmi dobre vieš, ako to myslím, navyše moju orientáciu poznáš." ,,Dobre. Zisťujem si o stalkerovi. Ja sa idem napapať." ,,Vďaka za pomoc." Usmial som sa a zadíval sa na mená. Nebolo ich tak moc, no zase ani tak málo. Osem mien. Jeden z nich je môj stalker. Už sa neviem dočkať kedy ho spoznám. Nadšene som opäť vzal mobil do ruky a začal si s ním písať. Nás rozhovor bol plný zbytočností, no aj tak som si ho podvedome užíval. Teda až kým som si neuvedomil, že som celý deň presedel na mobile. Popri tom som si ani nevšimol, kedy ma zavolali na večeru, až kým mi to otec neprišiel oznámiť osobne. Okamžite som sa spamätal a rýchlo bežal dolu na večeru. Rýchlo som sa im ospravedlnil a posadil sa za stôl. Popri jedení sme všetci mlčali, ako to bolo vo zvyku a až po jedle sme sa začali rozprávať. Najviac ich zaujímalo, prečo som nereagoval, keď ma štyrikrát volali na večeru. ,,Čítal som si novú časť príbehu, ktorá má ísť do časopisu." Odpovedal som pokojne a usmial sa na nich. ,,Ty stále myslíš len na ten časopis. Prečo niekedy nejdes s Nathom von?" Spýtala sa mama a po tom čo všetko nahádzala do myčky, otočila sa na mňa a založila si ruky na hrudi. ,,Pretože Nathe ma má plné zuby už aj v škole." ,,To nie je vôbec pravda. Nathe ťa má rád a isto by bol rád, keby ste sa stretli aj mimo školy. Alebo sa môžeš ísť niekam prejsť. Hoci aj sám. Do prírody. K jazeru. Dobre nie. K jazeru sám nepôjdeš. To ti zakazujem." ,,Fajn. Zajtra pôjdem von." Povedal som a s popriatím dobrej noci a sladkých snov som sa vybral naspäť do svojej izby, kde som sa hodil naspäť do postele. Od stalkera ma čakala ďalšia správa a ja som sa nad jej obsahom podvedome pousmial. Že by som k nemu naozaj začínal niečo cítiť? Ale to hlúposť nie? Veď som ho v živote nevidel. Ani neviem kto to naozaj je. Okrem pár vecí, ktoré som z neho vytiahol neviem nič. A to ma celkem štve. Vzhľadom k tomu, že on toho o mne vie pomerne dosť a skoro všetko. Až niekedy okolo desiatej som sa rozhodol, že mu poprajem dobrú noc a pôjdem spať. Vlastne, on je skoro ako Nathe. Z neznámeho dôvodu sa v jeho prítomnosti cítim dobre a čas mi s ním plynie až moc rýchlo. Možno rýchlejšie ako by som si prial..

...
Znovu sa na scéne ukazuje moje 'pravidelné' vydávanie, keďže mám z toho pomerne guláš a neviem ktorú situáciu uprednostniť pred akou

Preto sa chcem ospravedlniť, že minulý piatok zase časť nebola

Taktiež chcem ale poďakovať za 267 prečítaní a 14 hviezdičiek

Ďakujem moc

Tak..

Chcela by som povedať, že zase piatok, ale neviem to na isto

Každopádne, zatial vsjo

Papa

Hello stalker. [Sk]✔️Where stories live. Discover now