Hello stalker. [Sk]✔️

Kapitola 25.

Kayden

Nadšene som sa usmieval a sledoval tú správu. Som tak rád, že mi to konečne povedal. Skoro som sa až od radosti rozplakal ale nakoniec som to v sebe udržal.

Kayden Bell:
Ďakujem, že mi veríš

Dedo stalker😊:
No.. myslím, že už bolo na čase

Kayden Bell:
To teda bolo. Už stačí len stretnutie

Dedo stalker😊:
S tým by som sa nijak neponáhľal

Kayden Bell:
Prečo nie?

Dedo stalker😊:
Neviem. Nechcem aby si ma videl naživo

Kayden Bell:
Netrep hlúposti. Určite vyzeráš dobre

Dedo stalker😊:
No to isto

Kayden Bell:
Naozaj. Verím tomu

Dedo stalker😊:
Nechcem ti brat ilúzie ale veríš zlým veciam

Kayden Bell:
Vieš čo? Stretneme sa a ja sa presvedčím na vlastné oči

Dedo stalker😊:
Nie

Kayden Bell:
Čože? Prečo? Nechceš sa so mnou stretnúť?

Dedo stalker😊:
Nie. Teda áno, chcem, ale nechcem aby si ma videl

Kayden Bell:
V čom je problém? Nevadí mi ak si škaredý. Ak máš akné alebo podobné veci. Nezáleží mi na výzore človeka. Ten dôležitý nie je. Záleží na tom čo je vo vnútry. Pretože to make-up nezmení. Viem aký si a mám na teba názor. Tvoj vzhľad na tom nič nezmení

Dedo stalker😊:
Čo ak som v realite iný ako sa vydávam na internete?

Kayden Bell:
Máš 65 rokov?

Dedo stalker😊:
Nie? Zase ideš hádať môj 'vek'

Kayden Bell:
39?

Dedo stalker😊:
Nie?

Kayden Bell:
Tak mi to nevadí

Dedo stalker😊:
Teba je vážne veľmi ťažké odbiť, keď si za niečim stojíš

Kayden Bell:
Je dobré, že si na to prišiel

Dedo stalker😊:
Len dosť neskoro...

Kayden Bell:
Radšej neskôr ako nikdy, no nie?

Dedo stalker😊:
Pravda. Prepáč, ja musím ísť. Napíšem ti večer. Pa bubik 😘

Kayden Bell:
Papa bubo 😘

~streda~

Obliekol som sa a nachystal na stretnutie s Ryanom. Veľmi sa na to teším. Nadšene som sa usmial do zrkadla a ešte raz skontroloval či vyzerám dobre. ,,Top model. Už sa prestan upravovať inak z tvojej dokonalosti budú všetci na kolenách a žiadny volejbal nebude." Namietla mama keď ma videla a ja som sa musel zasmiať. ,,Len si chcem byť istý, že si neurobím hanbu. Nesmrdí mi z úst?" Spýtal som sa sám seba. ,,Pane bože. Po kom si?" Spýtala sa a radšej odišla. Skontroloval som čas a zistil, že meškám. Rychlo som vzal ruksak a utekal na miesto stretnutia. ,,Nemusel si utekať." Namietol Ryan keď som sa pri ňom objavil celý zadychaný. ,,Potom by som ale meškal." ,,To by určite nikoho nezabilo." Zamial sa a ja s ním. ,,Tak nabudúce ma budeš čakať dve hodiny." ,,No to zase nie. Zase odtiaľ potiaľ." Obaja sme sa znovu zasmiali a potom šli do telocvične skoly, kde sa mal odohrávať zápas. Posadili sme sa na naše vopred vybavené miesta a sledovali dianie okolo. ,,Musíš mi potom ukázať tvojho brata. Je pekný?" Spýtal som sa. ,,Nemôžem o ňom povedať, že je škaredý ale ani pekný, lebo by to vyznelo moc hlúpo. Nikdy sa nezamýšľam, či by sa mi môj brat páčil alebo nie." ,,Áno, to je logické. Takže.. ty nie si.. no.." Nevedel som ako mu to naznačiť, no on to zjavne pochopil. ,,Na chlapcov? Som. Ale aj na dievčatá. Som bisexuál." Musel som sa pousmiať. ,,Takže mám šancu." Zavtipkoval som a obaja sme sa začali smiať. ,,Si píš. Hneď by som ťa bral." ,,Kam?" ,,No do postele. Kde inde?" Znovu sme sa začali smiať a utíšili sa až keď začal riaditeľ hovoriť a predstavovať hráčov. ,,To je môj starší brat." Zašepkal Ryan a ukázal na vážne moc krásneho chlapca s číslom 7. ,,Ako sa volá?" ,,A nahrávač Gabriel Stone s číslom 7." Ozval sa potlesk a ja som sa zarazil. No počkať...

...
Kaydenovi niečo došlo a aj mne došlo, že už dlho nebola časť

Je dosť blbe keď ju napíšete ale zabudnete vydať, čo?

Chcem vam nesmierne moc poďakovať za prekročenie hranice 3K prečítaní

To číslo je krásne 😍

Čiže.. ku koncu sa to začína rozbiehať 😂

Nezabite ma prosím 🥺😂

Tak v ďalšej časti toho bude snáď viac

Zatiaľ vsjo

Papa