Hello stalker. [Sk]✔️

Kapitola 27.

Kayden

Mierne som sa pousmial. ,,Nakoniec áno. A oplatilo sa čakať." Povedal som a Ryan na nás nechápavo hľadel. Gabriel len pokrútil hlavou a Ryan prestal riešiť. I tak ale vyzeral urazene, že ho z toho tak nejak vynechávame. Len som sa naňho milo usmial. Chudák. Je mi ho celkom ľúto. Mohol by si aj on niekoho nájsť. Bolo by veľmi blbé, keby som sa mu posnažil dohodiť Natha? Prestal som premýšľať až keď sme prišli pred ich dom. Obzrel som si ho. Veď túto ulicu ja dobre poznám! Býva na nej moja starká. Hrabe?! Ten svet je vážne malý. Rozlúčil som sa s nimi a vydal sa domov. Tak boli okamžite problemi lebo prišlo niečo z polície, že sa tam mám dostaviť. Roadičom som to vysvetlil a povedal im aj o tom ako sa Gabriel a Ryan zachovali. Po tom vyzerali trochu pokojnejšie. I tak ale mali pár pripomienok, ktoré som umlčal tým, že sa necítim dobre. Vyšiel som do izby a hneď za mnou vošla Rita. ,,Počúvam. Chcem počuť všetko. Aký je?" Spýtala sa a začali sme viesť snáď najdlhší rozhovor aký som s ňou kedy mal. Trval až do rána, kedy sme sa obaja zhodli, že kvôli zajtrajšej škole by nebolo od veci dať si jedno poldeci. Teda.. ísť spať. Tak som to myslel. Zaliezli sme a ja som po dlhej dobr zaspával s úsmevom na tvári.

~O týždeň neskôr~

S Gabrielom sme sa veľmi zblížili. Predstavil som ho mojim rodičom a on zas svojim. Trávili sme spolu väčšinu času a bolo nám úplne jedno kde to bolo. Hlavne, že sme boli spolu. Možno sme tak jemne pôsobili ako pár, no ja som mal stále strach zo vzťahu. A Gabriel to chápal. Netlačil na mňa. Za čo som mu bol nesmierne vďačný. Choval sa ku mne pekne, staral sa o mňa a aj keď som ho niečim nahneval, stále sa aj napriek tomu uistil, že som v poriadku. Bol to úžasný pocit. Také príjemné teplo vo vašej hrudi. Dnes som mal ísť k nemu prvýkrát spať. A moc som sa tešil. Rita sa so mnou podelila, že ma malé tušenie, čo sa tam stane. Možno má pravdu... Gabriela síce nepoznám moc dlho, ale viem, že nie je zlý. Teda aspoň na mňa. Keď som videl ako sa zachoval k Richardovi, asi by som zutekal. V tedy vyzeral naozaj desivo. Ozval sa zvonček, ktorý ohlásil Gabrielov príchod. Nadšene som si vzal batoh a vydal sa tam. ,,Ahoj Bubko." Pozdravil som ho zo žiarivým úsmevom. ,,Ahoj Bubik." Zasmial sa a prehliadol si ma. ,,Vyzeráš dobre. Vlastne ako vždy..." Zasmial som sa a jemne zčervenal. Rozlúčil som sa s rodičmi a potom sa ruka v ruke vydal s Gabrielom k nemu domov. Po ceste sme rozoberali všetky možné i nemožné témy. Na tento víkend by vraj nemal byť u Gabriela nikto ina len my dvaja. Najprv som sa trochu bál, aby  to nedopadlo nejak zle, no nakoniec som na zo prestal myslieť. Je to predsa Gabriel. Nič mi nespraví. Celú cestu som sa zabával a rozprávali sme sa čo všetko budeme robiť. Najprv padol návrh, že by sme celú noc nespali, no potom som si uvedomil, že má Gabriel zajtra tréning. I keď on s tým súhlasil. Blb... došli sme domov a ja som sa ocitol už v známom priestore. Len tu bolo nezvyčajné ticho. Vyžili sme sa a ja som ihneď utekal k chladničke. ,,Kde sú moje sľúbené cestoviny so syrom?" Otočil som sa a videl jeho pobavený úsmev. ,,Nesmej sa. Kvôli tvojim cestovinám som dnes nič nejedol." Pokrutil hlavou a šiel mi nabrať. Kým som jedol, Gabriel šiel pripraviť obývačku a jedlo k filmu. Majú doma úžasnú televíziu. Dojedol som a umyl po sebe. Okolo môjho pásu sa objavili ruky a ja som sa zasmial. ,,Dúfam, že nehodláš urobiť tú istú chybu ako minule." ,,Nie. Stačilo mi to skúsiť raz." Zasmial sa a len ma chvíľu objímal. Musím uznať, je to naozaj skvelý pocit.

...
Dnes tak trochu menej záživnejšia kapitola, no rozmýšľam, že v tej ďalšej by už mohol byť aj pohľad Gabriela..

No uvidíme

Ďakujem za nádherný počet prečítaní a hviezdičiek

Ste neuveriteľne zlatý 🖤

Zatiaľ vsjo

Papa