Kapitola 19.

271 20 2
                                    

Kayden

Úplne som stuhol a pomaly nedokázal ani dýchať, nie to sa pohnúť alebo vnímať moje okolie. Stále som ho sledoval a dúfal, že sa mi jeho postava postávajúca oproti cez ulicu len zdá a že zle vidím. Nanešťastie to tak vôbec nebolo. Sakra... Čo tu robí?! Dúfal som, že mi dá pokoj. Že zabudnem na náš vzťah. Zabudnem na jeho osobu. Jeho tvár, jeho vlasy a oči. Všetko som sa snažil vytlačiť z hlavy. Nechcel som už myslieť na jeho slováani na dotyky. Lenže jediný pohľad do jeho tváre mi to všetko vrátil. Rovnako ako vrátil aj tú bolesť, beznádej, slabosť a strach. ,,N..Nathe.. poďme preč.." Povedal som vydesene a stále ho sledoval. Každý jeden jeho pohyb, aby sa náhodou nevybral týmto smerom. Našťastie telefonoval a vyzeral, že okolie moc nevníma. Pravý čas odtiaľto vypadnúť. Čo najskôr sa zašiť do izby a nevyliezť ani za nič na svete. ,,Prečo?" Spýtal sa nechápavo a ja som naňho pozrel. Rýchlo som však pohľad vrátil naspäť naňho a srdce mi skoro zastalo, keď tam nebol. Sakra! Sakra! Sakra! Kam zmizol?! Kde je?! Čo keď si ma všimol?! Čo jed si ma teraz niekde odchytí a urobí to čo naposledy?! ,,Kay? Dnes si vážne moc divný. Čo je s tebou?" Pohľad som vrátil naňho a pozrel mu do očí. ,,Woah. Kay, čo sa deje. Hej, len pokoj. Nádych, výdych. Všetko je v pohode, dobre? Nič sa nedeje. Áno?" Spýtal sa a sadol si vedľa mňa, aby ma mohol objať, čo som práve teraz potreboval asi najviac. Cítiť, že je niekto pri mne. ,,Musím.. musím ti niečo povedať.." Zašepkal som a pevne sa držal jeho mikiny. Nebudete mi veriť ale Nathe má úžasné mikiny. A hlavne upokojujúco voňajú. Skoro ako stalkerov macko. ,,Dobre počúvam. Hlavne pokoj, dobre? Chceš ísť niekam inam?" ,,Nie. Chcem koláčik." Zakňučal som a pozrel naňho. ,,Ty si vážne ako tehotná žena. Koláčik bude za chvíľu." Ubezpečil som ho a pohladkal po vlasoch. V tú chvíľu sa pred nami objavil koláčik a ja som sa spokojne pousmial. Mňami.. ,,Tak dobre. Dáš si koláčik a konečne mi povieš čo sa s tebou deje. Rozum?" Hneď ako to povedal som si opäť vybavil jeho tvár a celý zamrzol. ,,A musím l? Aj keď nechcem?" Spýtal som sa a sledoval ho. ,,Áno, musíš. Chcem vedieť čo sa s tebou sakra deje." Len som si povzdychol a začal sa venovať môjmu koláčiku, na ktorý ma už aj prešla chuť. ,,Počúvam." Povedal Nathe po tom, čo som začal jesť. ,,Ide o to, že je tu jeden človek." Povedal som a moja ruka sa sama od seba rozklepala. ,,Pokračuj." ,,Kvôli ktorému mám strach zo vzťahov." Zašepkal som a Nathe stíchol. Popravde som vôbec netušil nad čím premýšľa a ako to pochopil. ,,Hovoríš o Richardovi?" Spýtal sa a ja som pustil vidličku na stôl. ,,Odkiaľ o ňom sakra vieš?" ,,No.. ja som sa s ním poznal, keď ste sa dali dokopy. A aj viem čo ti urobil. Ale jednu vec neviem. Prečo sa mi s takouto vecou zdôveruješ až teraz?" Nedokázal som zo seba dostať ani jedine slovo. Tak on to celý ten čas vedel. Celý čas o Zackovi vedel. Vedel čo urobil a ani raz ho nespomenul. ,,Prečo si mi nepovedal, že si ho poznal?" ,,Pretože som vedel, aký vzťah si s ním mal a nechcel som ti to zbytočne pripomínať." Pokrčil ramenami a ja som sa naňho nechápavo díval. On vie aj o tom čo mi Richard urobil? No sakra... sklopil som hlavu a začal sa naspäť venovať koláčiku. ,,Je späť v meste.." Zašepkal som a Nathovi zabehlo. Okamžite som mu podal vodu a on sa napil. ,,Čože je?!" Vyzeral úplne rovnako ako ja pred chvíľou. S tým rozdielom, že on sa nemôže tak báť ako ja. ,,Videl som ho pred chvíľou.." Objasnil som a dal si zase kúsok koláčiku. ,,Ja som myslel, že si videl ducha." Namietol Nathe a sledoval ma. ,,Vtipné.. až som sa zabudol smiať." Pretočil som očami, ale úprimne ma trápilo, kam Zack zmizol. Bál som sa. A to naozaj moc. Ale zatiaľ je Nathe so mnou. Pokiaľ nie som sám, nemuselo by sa nič stať. Mohlo, ale nemuselo. Navyše pochybujem, že by si ma tu Zack všimol. Ak aj áno, čo asi urobí? ,,Hej.. nemysli naňho. Som s tebou. Ak by sa niečo stihlo pokaziť, stále som tu ja." Pripomenul mi Nathe svoju existenciu a ja som sa musel pousmiať. ,,Dobre ty Kung fu panda. Spolieham sa na teba. Ako ti to mimochodom ide s Marcom?" Spýtal som sa, aby sme sa dokázali baviť p niečom inom. ,,No.. podľa mňa dobre. Včera mi písal. Čo bolo dosť zvláštne vzhľadom na jeho introvertskú dušu som nečakal, že napíše ako prvý." ,,Jeden z vás to musel byť." Usmial som sa. ,,Aký si zrazu vtipný." Zavrčal a začal jesť koláč.


...
Sľúbila som, že budem vydávať častejšie, ale zatiaľ mi to nejde

Ale tak je tu nová kapitola

Dúfam, že sa mi podarí vydávať častejšie, pretože konečne prišli aj nové nápady a inšpirácia, ktoré som si objednala, takže by to takto mohlo byť

To je zatiaľ vsjo

Papa

Hello stalker. [Sk]✔️Where stories live. Discover now