27. Klára

302 15 4
                                    

Čítal/a si:

*"No ja nemám moc veľa kamarátov. Mám dvoch. Matyáša, ktorý so mnou chodí do triedy a Lenku, ktorá chodí tiež do tej istej školy i ročníku až na to že do béčky. Moc fotiek nemáme. Napríklad táto je s Matyášom" povedala som a zapla som svoj mobil "Fotila nás Lenka. Alebo táto je zo školy. Matyášovy potom zobrali mobil. A s Lenkou mám veľa ale všetky má ona" "To je zlatá fotka. Ten Matyáš je od tebe asi dvakrát vyšší" "Hej. Výška nepatrí ku mojim silným stránkam" povedala som a zasmiali sme sa.*

Pohľad Lary

Piatok

Leto iba začalo a už sa dusím. Uvedomila som si že o mesiac mám narodeniny. No nie je to úžasné? Nie nie je. Neznášam narodeniny tak isto ako všetky ostatné sviatky. Jediné čo je na nich dobré že sú prázdniny. A tie letné začnú už o cca 2 a pol týždňa. Neviem sa dočkať. Už mám po maturite a teraz ma čaká už len to úžasné sťahovanie ale predsa len sú to prázdniny. Čas pokoja a oddychu. Dúfam že ma mama nedá zas na to blbé doučovanie nemčiny. Každý rok ma na niake prihlási a ja nemčinu neznášam. Ale okrem udalostí uvedených vyššie prázdniny milujem. Konečne mám i postavu do plaviek a nemusím vyzerať ako debil. Teda tak vyzerám bežne ale hej v plavkách vyzerám ako špáratko s plavkami. Och ja mám tak úžasné prirovnania.

Sadla som si do lavice vedľa Matyáša. Pozreli sme sa na seba a usmiali "Ahoj" povedal "Čau. Máš nový účes?" prehrabal si rukou po vlasoch a zasmial sa "Jo byl jsem u kadeřnice" začervenal sa a otočil sa späť k učebnici z češtiny. škoda že raz toto skončí a už sa nikdy neuvidíme. Mala by som mu to povedať. Ale je to správne? Nebude z toho smutný? Potom ma bude nenávidieť. Pokrútila som nad tým hlavou a z tašky som vybrala češtinu "Hej Lara. Psst Lara. Tady" pozrela som sa okolo seba. Vo dverách do triedy stála Lenka. Išla som za ňou "Čo?" "Platí ten dnešek?" dneska sa niečo malo diať? Nechápavo som sa na ňu pozrela. Zakrútila hlavou a pretočila očami "Dnes máme jít ku tebe. Ja a Klára. Pamatuješ?" "Jáj úž si spomínam. Jo jasne. Dnes o štvrtej u mňa" "Raz na všechno zapomeneš Laro. Já ti to říkam. Ty stratíš i hlavu" usmiala som sa a chytila som sa za krk (viete ako to myslím xd p.a.). Lenka odišla a ja som išla späť do triedy "Co chtela?" opýtal sa Maty "Nič nič" zaklamala som.

Pohľad Lenky (celé som to hodila do prekladaču lebo je to trápenie s mojou češtinou😅p.a.)

Skončila škola. Zatímco půjdu k Laře mám ještě půl hodiny "Tak o štvrtej" řekla Lara a zakývala mi. Odkývala jsem jí a šla jsem druhým směrem když mě někdo oslovil "Lenko?" otočila jsem se. Byl to Matyáš "Co?" "No víš mám jen takovou rychlou otázku... myslíš si že mě má Lara ráda?" řekl rychle a podíval se do země. Takže takhle to je. Od začátku jsem si to myslela. Vysvětlovalo by to spoustu věcí, ale na to nemám čas "Počkat ona se ti líbí?" "Nic jí neříkej okej?" "Jasně" "Myslíš si, že mě má ráda?" "Řekla bych že hej. Má tě mooooc ráda jen to má v hlavě někdy popletené" "Emm okej tak ahoj" řekl a vydal se stejným směrem jako Lara. Na tváry se mi objevil obrovský úsměv od ucha k uchu. Tak tohle bude jiná legrace.

Pohľad Lary

16:00

Prepla som program v telke a vyložila som si nohy na stolík v obývačke. Zrazu niekto zazvonil na zvonček. Vypla som telku a išla som otvoriť dvere. Stála v nich Klára a za ňou dobehla Lenka "Ahoj" povedala Klára a objala ma "Čau" usmiala som sa a tiež som ju objala. Vtom som si uvedomila niečo fakt hrozné. Klára je vysoká ako ja "Prečo si musela tak vyrásť?" zasmiali sme sa a objala som Lenku "Neviem" povedala Klára a obe sa vyzuli. Išli sme rovno do mojej izby.

Sedeli sme v kruhu na mojej posteli a hrali sme fľašu "Tak pravda nebo úkol?" opýtala sa ma Lenka "Pravda" "Už mi docházejí nápady Laro a úkol jsi neměla už pěkně dlouho" povedala a zamyslela sa "Mala som to Klára si dáva stále pravdu" "Tonie je pravda" ohradila sa Klára "Už mě něco napadlo!" "No tak sem s tým" povedala som "Je pravda, že se ti líbí Matyáš?" vypúlila som na ňu oči. Klára si chytila noc a zakryla ústa "No mám h-ho rada a-ale že by sa mi p-páčil? A-asi skôr nie" povedala som a nezbedný prameň vlasou som si dala za ucho. Cítila som že som celá červená. Čo to sú za otázky? Zrazu Klára zapišťala. Nevedela som čo sa deje ale aspoň nikto nerieši to že som celá červená "Co se deje bože?" "D-d-d-d-d-" "Už se vykokci" povedala netrpezlivo Lenka "D-dom-minik m-m-mi na-p-písal" "Čože? A čo ti napísal" vyskočila som na ňu. Klára neodpovedala. Bola celá červená. Úplne červená. Ale že fakt hrozne červená. Dokonca som sa bála že odpadne. Lenka to nebrala na ťažkú váhu a vytrhla jej mobil z ruky "Ahoj Kláry! Jsem v Praze tak jestli chceš mužme jít ven?" prečítala Lenka správu "On ťa pozval von! To je úžasné! Napíš mu že za hodinu môžeš" "Č-čo? Nie ja nechcem. Hanbím sa. Čo ak sa totálne strápnim?" nestihla dopovedať a už som stála pri skrini. Lenka vyberala odtieň korektoru a rúžu "Hmm nebrala by som rúž. Predsa nechceme aby mal Dominik celé pery od rúžu" povedala som a Klára zas nabrala odtieň červenej "Přestaň se červenat. Nemůžu vybrat správný odstín" povedala Lenka a obe sme sa zasmiali. Klára sedela ako prikovaná a jediné čo robila je menila farbu na červenú.

Vyprevadili sme Kláru v mojom oblečení a v mojich šminkách do parku kde sa mala stretnúť s Dominikom. Keďže to bolo desať minút peši tak som cestou rovno odprevadila i Lenku.

...

To je šeckko! Majte sa krásnee. Ľubim vás (zaslúžila by som si pochvalu za to že nežobrem o folowy a vote ... keď už sme pri tom ...)

Vaša Šárinka

1031 slov

Potřebuji tě✔Where stories live. Discover now