16. Oslava

354 20 6
                                    

Čítal/a si:
*Poslouchala sem o čem si povídají "V každem případe," začala Nataša, "zatím nám náš plán vychází. Pokud to skazíš, Kristíno tak si mě nepřej! Ne nadarmo sem si vybrala tebe a ne tý sprostí holky" mluvila zřejmě o jeji starých kamarádkach. Měla přavdu, byly sprosté. "Jasne, jasne. Matyáš se to nemá ako dozvědet a jelikož tě mám ako-tak ráda, udělám všechno co bude v mích silách" řekla a políbila jedného kluka. Takže takhle to je! Stoupal ve mě hněv. Zas v tom má prsty Nataša. "No nic já už pujdu. Jdeš se mnou?" zeptala se toho kulka, kterýho políbila "Jasně" řekl ten kluk a políbil ji. Nechtela by sem být na Matyášovem míste. Ale svím spusobem si to i zaslouži. Víc sem slišet nepotřebovala. Přebehla sem na druhu stranu, vzala sem si koloběžku a vak, a šla sem domu.*

Pohľad Lary

Dnes je super deň! Už dlho som nebola tak šťastná. Mamina je doma, a bez Mareka! No v tom som si spomenula. Matyáš má dnes oslavu a ja som na ňu pozvaná. Shit! Našťastie tam bude i Lenka, Klára, Bea a Anita. Ale čo je horšie, bude tam i Kristína. Matyáš oslavuje 19 a pozval si všetkých kamarátov. Bude tam Samo, Vitaa, Dominik ... a ostatných som už vymenovala. Hrozne sa mi tam nechce ísť ale Lenka ma prinútila. Neviem prečo ju poslúcham ale niečo mi hovorí že jej nápady vždy skončia dobre. Po väčšinou. Oslavq je až o 14 a je ... 13:17!? Zaspala som!

Rýchlo som sa osprchovala a obliekla. Výnimočne som si obliekla sukňu. Károvanú červenú. Ku tomu som si dala čierne oversize tričko a zapravila som si ho do sukne. Na sukňu som pripevnila reťaz. Vlasy som si dala do obyčajného drdolu. Na krk som si dala tiež reťaz. Spravila som si liknky a dala špirálu. Do ladvinky som hodila mobil, peniaze, kľúče a tašku, oblula som si čierne fila topánky a utekala som ku autobusovej zastávke. Autobus som stihla tesne a do oslavy mi ostávalo ešte 5 minút s tým že musím kúpiť darček. Fakt neviem čo má Matyáš rád.

Vystúpila som z autobusu a išla som do obchodu. Kúpila som najviac uletené veci a utekala zas na autobus. Našťastie je zastávka iba kúsok od Matyášovho domu takže som meškala iba 10 minút. Heh iba.

Zazvonila som na zvonček a čakala som kto príde. Prosím nech to nie je Kristína, prosím nech to nie je Kristína, hovorila som si v duchu. Zrazu mi niekto začal volať. Bola to Lenka. Hovor som zrušila lebo som už u Matyáša. Dúfam že nebolala kvôli niečomu inému.

Odložila som mobil. Medzi tým niekto otvoril dvere. Pozrela som sa tam. Stála tam Klára a za ňou Lenka. "Ahojte" pozdravila som ich. Ony ma objali. Neznášam objatia "Ahoj ako sa máš? Dlho sme sa nevideli" povedala Klarisa "Fanúšici mi stále písali aby sme streamovali" odpovedala som. Klára sa zasmiala. Šli sme do obývačky. V obyvke sedelu chalani s Beou a Anitou. Teda až na Matyáša "Kde je Matyáš?" opýtala som sa "Išiel po Kiku" odpovedal Samo. Ježiši ja som na ňu úplne zabudla "Už sa teším" povedela som a ironicky som sa zasmiala. Potiahla som Lenku a Kláru za rukáv. Išli sme do kuchyne.

"Tak toto bude koniec" povedala som a oprela som sa o linku "Neboj bude s Matyášem" . Odrazu Lenka zhýkla a chytila sa za hlavu "Ach bože! Musím ti něčo říct" "A čo?" opýtala sa Klár

"Včera sem se vracela z tréningu a v parku sem střetla Kristínu s Natašou a s random klukmi. Nevím kto to byl ale Kristína jedoho kluka políbila. Myslím že Matyáše podvádi" nemôžem tomu veriť. Myslela som si že sa jej naozaj páči "Prečo to urobila?" "Má v tom prsty Nataša. Celý je to jen Natašin plán jak se dostat ku Matyášovy. A co je horší, sú sestřenice!" "Čo? Nataša a Kristína!? Tomu sa mi nechce veriť. Prišla som o najlepšieho kamaráta kvôli jej? Nataše?! Všetko zničila! Neznášam ju!" hnev vo mne stúpal. Už som skoro kričala. Klára ma hladila po chrbáte. Jak to mohla urobiť? Do kuchyne pribehol Samo zo strachom v tvári "Čo sa deje?" opýtal sa Samo "Ale nič len som trochu nahnevaná" povedala som kľudným tónom v hlase "Fuch. Už som sa zľakol že ste sa pohádali alebo niečo také" povedal Samo a zasmial sa "Ne ne. O nic nejde" povedala Lenka. Potom Samko odišiel. Už ani neviem či som sa hnevala alebo bola smutná. Bol to mix "Hej poslouchej mě. Teď si vyber: buď to budeme řešit, alebo se na to vysereme a necháme Matyáše nech na to přijde sám" uvoľnila som sa a rozdýchala som všetky informácie a šoky čo som dostala. Po hodnej chvíľke premýšľania som sa spýtala "Máš niake fotky?" Lenka len smutne pokrútila hlavou. Vzdychla som no nič nehovorila. Nedávalo to zmysel. Prečo by sa bozkávali keď ho Kristína nemá rada? Ale keby som sa to spýtala Lenky odpovedala by mi že to sú tie veci ktorým nerozumiem. "Spravíme oboje"

V dverách bolo počuť cinkanie kľúčov. Dvere sa otvorili a postavil sa do nich ten najvyšší chalan akého som kedy videla. Za ním cupitkala Kristína s rúžovými vlasmi a vyšpúlenými perami na ktorých mala 20 vrstiev rôznych rúžov a labiel (akože labelo tak množné číslo labiel xdd p.a.). Mala čiernu sukňu tesne pod zadok a úzky čierny top, ktorý zvýrazňoval je prsia. Neznášam ju. Najradšej by som jej jednu vlepila a hodila ju na smetisko. Vyzula si svoje odporné lodičky s 2 metrovým opätkom a prišla do obývačky. Nahodila svoj typický úsmev a šla ku Matyášovy. Nechápem ako ju môže mať rád. Mám sto chutí prísť za Matyášom a povedať mu že ho podvádza. A potom ... potom by sme boli zas spolu ... ako kamaráti. Tie časy mi chýbajú. Čas strávený s nim bola najlepšia časť dňa. Bol jeden z mála ľudí čo ma dokázali rozosmiať. Ani Lena to tak nevie. A hlavne ona hovorí iba čierne vtipy. A v tých nájdem vždy minimálne 3 významy a neviem či sa mám smiať alebo jej ich začať vymenovávať "Ahojte všichni! Tolik sem o vás slišela. Matty mi o vás říkal" "Ahoj! Ja sa volám Samuel. Rád ťa spoznávam" "I já tebe. Miluju slovenčinu. Je to tak nádherný jazyk" klame v jednom kuse "Diky. Toto je moja priateľka Anita a tamto je moja sestra Klára" Klára jej iba odkývala. Bola ticho "Já sem Vitalyj ale říkej mi Vitaa" podali si ruky. Matyáš jej predstavil ostatných. Potom si všimla mňa a Lenku "Vás sem tady nečekala. Ordódyová a ... tá céčkarka co se chová jak kluk" Lenka zaťala päste a s kľudom odpovedala "Ahoj Kristína. Jsem Lenka a tohle je Lara" "Jo jo já vím ale pak by to nebylo cool" odpovedala a ako naschvál prišla za Matyášom a chytila ho za ruku. Ešte sa obzrela či ju sledujeme a keď zistila že hej, oprela so hlavu o jeho ruku.

Oslava prebiehala ... nudne. Len sme sa rozprávali. Neznášala som tie Kristínine keci a poučovania. Nechápem ako to mohli počúvať. Po pol hodine mučenia som sa postavila a išla som za Matyášom "Nemohla by som niekam ísť? Myslím do niakej izby" opýtala som sa pošepky "Můžeš jít do mího pokoje" odkývala som a išla som do jeho izby. Cestu som už poznala. Otvorila som dvere a vtom zanou niekdo stál. Extrémne som sa zľakla. Zistila som že to bola len Lenka a Klára. Šli sme do Matyášovej izby. Ja som si sadla do Matyášovej stoličky a baby sa hodili na posteľ "Prečo ste išli za mnou?" opýtala som sa ich "Já sem si myslela že se něco stalo ale zistila sem že to byl planý poplach" zasmiali sme sa "Ja by som to tam dlhšie nevydržala. Tá Kristína mi od začiatku lezie na nervy a to som ju ani nemusela poznať. A ešte aj to s tým podvádzaním" povedala Klára a z hlboka sa nadýchla "Prečo?" opýtala som sa "Prečo ju tak neznášaš?" "Šak sa na ňu pozri. Nehovor mi že ju máš rada. A hlavne ti prebrala M ... miesto" "Aké miesto?" Klára si vzdychla a celé mi to vysvetlila "Ak mám byť úprimná od začiatku ťa všetci shipujeme s Matyášom. Ja, Samo, Vitaa, Domčo, Anita, Bea. Od vtedy čo sme boli u Sama. Vieš Matyáš je vysoký, ak ťa to neurazí, ty si nízka a boli ste proste obaja tak zohraný. Keď sme videli aký je pri tebe Matyáš, milý, citlivý, nežný, tak sme vás proste museli shipovať. Matyáš mal už toľko priateliek ale myslím si že ktokoľvek iný, okrem teba, sa ku Matyášovi nemôže hodiť" nemala som slov. Všetci ma s ním shipují? I napriek tomu že všetci vedia že má priateľku? Bol to naozaj prvý random človek ku ktorému ma učiteľka posadila, stali sa z nás najlepší priatelia a teraz nás ešte shipujú? Ja ... som si nie istá. Mám ho rada ale ... veď má priateľku Lara! Spamätaj sa! I keby sa ti páčil! "A-aha" povedala som nakoniec. Mala som slzi v očiach ale nemohla som revať. Mám špirálu "Možná vás tak trocha shipuju i já" vyvalila som na ňu oči "Když jsme byli na tem školském plesu .. výš jak ti dal to sako ... videla sem vás. Říkala sem si proc ti dva ješte nejsou spolu? Bilo to na vás vidno. Sice sem mokla ale vyplatilo se" povedala Lena a usmiala sa "'Ja .. neviem čo na to povedať" "A já vím! Po mím tréningu o týžden ich nafotíme v parku ukážeme ty fotky Matyášovy a dáme vás dokopy!" vyhlásila Lenka "Ale ... ja neviem či ... ho mám rada" povedala som "Máš! Je to na tebe vidno! Si krásna, milá, vtipná. Čo viac človek potrebuje?"

...

Po prázdninách som zasa späť! Btw krásny školský rok. Ja som doma bo som chorá xdd. Trošku dlhšia kapitola. Som sa rozpísala. Ok tak papa Vote a folow!!!! I love u all ❤❤

Váš Potkan

1638 slov

Potřebuji tě✔Where stories live. Discover now