Maybe Someday

Shopping

SARAH´S POV

 Nebola som si istá, či je vhodné to riešiť pred babami, ale prečo nie. „Nemá ma čo mrzieť a ty to dobre vieš.“ Stáli sme všetky v bazéne a čakali, čo sa bude ďalej diať. „A koho to má mrzieť, mňa? Ja neflirtujem s inými, keď mám priateľku.“ „Chceš mi povedať, že ja to robím?“ „Presne to chcem povedať a rovno pred mojimi očami.“ „Tak my radšej pôjdeme do vnútra.“ Baby vyšli z bazéna a mierili k Nashovi. „Počkajte, idem s vami. Ja si s ním nemám čo povedať.“ Urobila som presne to isté, čo baby. Veci som nechala na stolíku. Baby ma čakali a Nash ďalej stál vo dverách. „Podľa mňa si máme čo povedať.“ „Čo tu vlastne robíš? Nebodaj si sa prišiel len hádať?“ Stáli sme oproti sebe, tvárou v tvár. Vymieňali sme si nenávistné pohľady. Lýdia s Miou už boli dávno preč. „Neboj sa. Prišiel som za Isaacom.“ „A preto si teraz so mnou na terase?“ „Len ma zaujalo ako si užívaš chvíle bezo mňa.“ Pri odpovedi sa falošne usmial. „Aby si vedel, trávim čas s ľuďmi, ktorí mi veria.“ „Chcela si povedať, ktorí veria klamstvám.“ „Nie nechcela. Povedala som to dobre.“ Tento krát som mu opätovala úsmev ja. Snažila som sa ho obísť a ísť do vnútra. Bola mi celkom zima z toho bazéna a nechcela som sa s ním baviť o nezmysloch. No on mi prekážal, pretože mi stál v ceste. Spravila som krok dopredu a jemne som doňho narazila, aby sa uhol. Samozrejme to odignoroval a hádal sa so mnou ďalej. „Chceš utiecť? Pravda sa ťažko počúva, však?“ „Nash prestaň. Nebudem sa s tebou o tom baviť, pokiaľ to nebude mať zmysel.“ Sklopila som pohľad do zeme a čakala kým ma pustí. „Náš celý vzťah je jeden veľký nezmysel.“ Tak toto zabolelo a dosť. Hneď sa mi nahrnuli slzy do očí. Celou silou som do neho vrazila, aby mi konečne dal pokoj. Podarilo sa mi to. Mala som chuť utekať a nezastaviť sa, no jediná moja voľba, bola moja izba. Utiekla som presne tak, ako keď ma chcel po prvýkrát pobozkať v tom bazéne. Hneď som sa zamkla, aby som ho nemusela už vidieť. Nevedela som presne, či za mnou pôjde alebo odíde domov. O chvíľu som počula klopanie. Ležala som na posteli. Mala som zaborenú hlavu do vankúša. Neozývala som sa. Čakala som, kým prehovorí človek, ktorý stal za dverami. „Sarah viem že si tam. Stalo sa niečo? Počula som iba buchot. Otvor prosím.“ Hlas patril Mii. Celá uplakaná som otvorila Mii dvere. Keď uvidela moju tvár, nezmohla sa na slová. Vzala ma do objatia a nič nehovorila. Popri objatí som zatvorila dvere. Po chvíli sa ma začala vypytovať. „Stále ste pohádaní?“ Zahmkala som do jej pleca. „To sa vyrieši, neboj.“ Utešovala ma. „Povedal, že náš vzťah je jeden veľký nezmysel. Ešte stále si to myslíš?“ „Ouu, moja.“ Zvýšila stisk objatia. Odtiahla som sa. „Platia tie nákupy?“ Spýtala som sa uplakane. „Ak sa na to necítiš, nemusíme ísť.“ Pohladila ma po ramene. „Chcem ísť.“ „Tak ideme.“ Oznámila mi a zdvihla sa z postele. „Za pol hodinku ťa čakáme dole.“ Mrkla na mňa a odišla.

 LÝDIA´S POV

 Počula som, čo sa stalo. Je mi Sarah ľúto. Musíme čo najskôr z tadiaľto odísť. Hlavne kvôli nej. Iné prostredie, iné myšlienky. „Prečo to tak Sarah trvá?“ Naliehala Mia. „Veď ju nechaj. Bude mať toľko času, koľko potrebuje.“ Obidve sme už stáli v obývačke a hľadeli na dvere od izby Sarah. Konečne sa pohla kľučka, čo znamená, že vychádza. „Môžeme ísť.“ Vybehla z izby bez úsmevu. Ako keby to nebola ona. „Dobre, tak poďme.“ Mia jej odpovedala, pretože ja som ju len pozorovala a venovala sa svojím myšlienkam. Keďže si Isaac potreboval niečo vybaviť v meste, tak nás tam aj odviezol. Neviem kto nás zoberie späť, ale to je teraz jedno. Vysadil nás pred nejakým veľkým nákupným centrom. Vstúpili sme do vnútra a obzerali si centrum s otvorenými ústami. Taký luxus sa často nevidí. Môjmu pohľadu nemohol ujsť môj obľúbený obchod Hilfiger. Rýchlejším krokom som sa k nemu vybrala a nechala tam baby samé. Keď som videla to krásne oblečenie, rozplývala som sa na mieste. V tom obchode nebol asi ani jeden kúsok, ktorý by som si neprezrela. Až potom som ho mohla opustiť, samozrejme s taškou v ruke. Nemohla som tam nechať to krásne tričko. Priam volalo „zober si ma!“ Sarah s Miou boli v obchode oproti. Už som im chcela zavolať, kde zmizli. Mia držala v ruke čiernu sukňu. „Čo povieš? Mám si ju vyskúšať? Sarah tvrdí, že áno.“ „Choď, my ťa počkáme.“ O chvíľu vyšla z kabínky v tej sukni. „Vyzeráš super.“ Sarah len prikyvovala. „Okej, beriem ju.“ Išla sa prezliecť a potom ju zaplatila. Navštívili sme skoro každý obchod. Na úplnom konci bol stánok s pitím. „Neviem ako vy, ale ja som smädná.“ „Tak si poďme sadnúť a objednáme si pitie.“ Navrhla Mia. Ja som objednala a oni my obsadili miesto na sedenie. Čašníčka nám priniesla objednané pitie. V pokoji sme sa rozprávali o random veciach. Moje oči oslepil záblesk. Boli to paparazzi. Obyčajne by si nás nefotili, ale odkedy vedia, že chodím s Cameronom, stále ma prenasledujú. Mia si hneď zakryla tvár a Sarah chytila panický strach. Nevedela čo má robiť. „Sarah, hlavne pokoj.“ Potichu som jej pošepkala. Prišiel k nám nejaký chlap s fotoaparátom a s ním nejaká žena. Mala v ruke mikrofón. Tá žena sa nám hneď prihovorila. „Dobrý deň. Lýdia, toto sú vaše priateľky?“ Čakala som otázku o mojom vzťahu s Cameronom a nie toto. Nechcem ich do toho zaťahovať. „Áno, prišli sme si v pokoji posedieť. Môžete prosím odísť?“ „Dajte nám len chvíľku. Mám pre vás len pár otázok.“ Prikývla som aj keď nie moc s natešeným výrazom. „Ako sa volajú vaše priateľky?“ „Ak budú chcieť, povedia vám to samé.“ Otočila pohľad na nich. Mia bola ticho, ale Sarah prehovorila. „Som Sarah.“ Šibe jej? Čo to robí? „To snáď nie! Veď vy ste to dievča z premiéry, ktoré udupali fanúšičky ak sa nemýlim.“ Ten fotograf si ju hneď odfotil. „Sarah, chodíte s Nashom Grierom? Pretože na premiére to tak vyzeralo.“ Všetci sme so zatajeným dychom čakali na jej odpoveď. 

Dnes o trošku dlhšia časť, keďže som nepridávala:). 

Thanks<3