Maybe Someday

Mia and Shawn?

SARAH´S POV

 Prečo vždy musí niekto prerušiť krásne chvíle? Od Shawna by som to čakala najmenej. „Ahoj, prečo hľadáš Miu?“ „Dohodli sme sa na niečom.“ „Aha. No, ak nie je doma, je s Mattom.“ „Vďaka.“ Usmial sa a zabuchol dvere. „Shawn a Mia?“ Otočil sa ku mne Nash s nechápavým pohľadom. „Tiež mi to nejde dokopy.“ Žeby vymenila Matta za Shawna. Blbosť. „Takže aj ty mňa vymeníš?“ „Nie, rozmýšľaj. Najskôr ťa musím využiť, aby si ma vyliečil až potom ťa vymením.“ Odpovedala som s vážnym tónom v hlase. Nashovi sa to nezdalo. „Tak teraz mám strach.“ „Aj ja, že si mi na to naletel.“ Už sa ma chystal objať, ale musela som ho zastaviť. Nechcene. „Ak nechceš počuť krik, neskúšaj to.“ „Prepáč, zabudol som.“ Vlepil mi bozk na čelo. „Takže, čo s tou Skylynn?“ „Máš pocit, že môžeme niečo vymýšľať bez teba?“ Je to milé, že nechcú bezo mňa nikde ísť, ale sú to jej posledné dni v La. „Len choďte, ja to prežijem.“ „Áno prežiješ, ale jedine s nami.“ Pri ňom sa vždy cítim taká potrebná. „Čo by si povedal na kúpanie v bazéne? Môžem vás sledovať z ležadla.“ Pousmiala som sa a hľadela som do stropu. „To by šlo.“ Zdvihol sa a išiel k môjmu nočnému stolíku. Najskôr som si myslela, že ide domov oznámiť chalanom dnešný plán, ale on urobil úplne niečo iné. Vzal mastičku od lekára do ruky a pozrel sa na moje telo. „Myslím, že to tričko bude musieť ísť dole, spolu s nohavicami.“ „Opakujem, tie správy som ja nepísala.“ Urobila som sa trošku nechápavou. „A ja som si myslel, že sa chceš vyliečiť.“ „Však ma môžeš vyzliecť, veď už to máš nacvičené.“ Mrkla som naňho. Obaja sme sa začali smiať. Naozaj potrebujem, aby ma vyzliekol. Bolí ma celé telo. „Ale nie, naozaj potrebujem tvoju pomoc.“ „Ja viem. Idem nato.“ Keď som bola už len v spodnej bielizni, otvoril tu mastičku. Sadol si na posteľ, tam kde pred tým ležal. Akurát sa chystal natrieť prvú modrinu, no to by nebolo ono, keby niekto nepríde do mojej izby. „Do riti, to si robíte srandu. Vy už neviete robiť nič iné, ako sa vyzliekať?“ „Matthew, natiera mi modriny.“ Smiali sme sa ako šibnutí. Teda až na Matta. „No dobre, to je jedno. Kde je Mia?“ „Už si druhý, ktorý ju dnes hľadá. Mysleli sme, že je s tebou.“ „Druhý? A kto bol prvý?“ Nadvihol obočie. „Shawn.“ Odpovedala som jednoducho a ona bez slova zatvoril dvere. Okej, podľa toho, čo sa tu doteraz dialo, by mal prísť teraz nejaký pozitívny človek a potom nejaký negatívny. Nash ma konečne začal natierať. Bol opatrný. Vôbec ma to nebolelo. „Ty vole! Ta mastička smrdí.“ Prehlásila som. „Čo mám hovoriť ja? Mám to na prstoch!“ „Ja na celom tele!“ Začali sme sa tam hádať. Potom ma Nash obliekol a mne prišla na rozum moja mamina. „Mala by som zavolať mamine.“ „A čo ti v tom prekáža?“ „Práveže nič.“ Vzala som mobil do ruky a vytočila mamino číslo. Nash ticho ležal vedľa mňa a počúval. „No že sa tak aj ozveš.“ „Tiež ťa rada počujem mami.“ Pretočila som očami. Výhoda je, že to nevidela. „Páči sa ti tam stále?“ „Viac ako si myslíš!“ Oznámila som jej radostne a usmiala sa na Nasha. On je hlavný dôvod, čo ma tu drží. „A priateľ?“ „Nie je.“ Stále klamem. Ahh. „Ako to?“ „Neviem. Už musím mami, Isaac niečo potrebuje pomôcť.“ Zase to viedlo tam, kam som nechcela, aby to videlo. Nikdy som mame klamať nemusela, no teraz som k tomu nútená.

 SHAWN´S POV

 Sarah s Nashom po mne pozerali, ako keby som im oznámil, že idem niekoho požiadať o ruku. Možno som ich v niečom prerušil, no to je jedno. Našiel som Miu v izbe. Dnes máme na pláne, ísť von. Chcem jej pripomenúť, aké skvelé je hrať na gitare. Pomôžem jej zabudnúť na jej problémy. Keď hrám ja alebo píšem texty nových piesní, doslova sa v nich nachádzam. Napĺňa ma to, keď vidím, že sa mojím fanúšičkám páči moja huba. Viem, že to robím pre niekoho, komu to robí radosť. Osobne ma to veľmi baví a nehodlám sa toho nikdy vzdať. A tak isto nechcem, aby sa to vzdala aj Mia. „Pripravená?“ „A načo?“ „Uvidíš.“ Zatvárila sa prekvapene. Vzala mikinu z postele a mohli sme vyraziť. „Takže, kam to ideme?“ Vyzvedala ďalej. „Neboj sa, nie ďaleko.“ Beriem ju k nám domov. Chápem, čo si teraz myslíte. To sme rovno mohli ostať u nej doma. Povedzme, že nemajú to, čo mám ja. „To bolo také ťažké mi povedať, že ideme k vám?“ „Nevyzvedaj stále!“ Pokrútil som hlavou a smial sa. Vstúpili sme do mojej izby. Mia sa začala rozhliadať okolo. „Prečo tu nevidím žiadnu gitaru?“ „Dobrá otázka!“ Vošli sme do môjho šatníka. Otvoril som jedno zrkadlo. Fungovalo ako dvere. Vstúpil som dnu. Do malej miestnosti bez okna. Tá miestnosť mala biele steny. Boli na nich samé názvy, napísané čiernou farbou. Keď vstúpila Mia dnu, nahodila pohľad „wau!“. „Každé slovo, skrýva jeden pocit.“ Povedal som potichu. Ona ďalej sledovala môj výtvor. „Keď chcem zložiť nejakú pesničku, pozriem sa na tieto steny. Vidím v nich inšpiráciu. Keď mám zlú náladu, alebo som až moc šťastný, hneď si sem zapíšem môj pocit. Je to niečo ako spomienková miestnosť. Cítim tu moje prvé ja. Nachádzam sa v tejto miestnosti, presne ako v mojich textoch.“ „Páni! Koľko ľudí vie o tomto mieste?“ „Len Bryant, ale nevie, čo tu mám. Ukázal som ti to ako prvej.“ „Tak to si moc vážim.“ Usmiala sa. Vzal som do rúk dve gitary a namieril si to späť do izby. Sadol som si na posteľ a Mia ku mne. Sama od seba si vzala jednu gitaru. Presne vedela, čo mám v pláne. „Dúfam, že si ešte nezabudla akordy Show you.“ „Nemožné.“ Zapamätala si vetu, ktorú som jej hovoril včera. Som rád, že to pochopila. Obidvaja sme hrali niekoľko hodín. Miu som naučil mnoho ďalších piesní. Je neuveriteľné, ako som si ju za tak krátky čas obľúbil. Matt bez klopania vtrhol do izby. Mal na sebe nenávistný pohľad. Nechápal som to. A ako som videl Miu, tá tomu tiež moc nerozumela. Videl som na nej, že si zase spomenula na jej ťažké rozhodnutie. Objal som ju. „Ďakujem ti za dnešný deň.“ Pošeptala mi do ucha. Vstala z postele a vyšla von z mojej izby. Chcel som ju zastaviť, ale keď som si konečne uvedomil, že odišla, už bola preč úplne. Dnešný deň sa nezačína moc dobre.  

 Ešte raz chcem poďakovať zato, že čítate môj príbeh. Vďaka za každý komentár a vote! 

Thanks<3